Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Bottle 2032980_1280.jpg
2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
7. 05. 2019 9:34 Klimatológia od SITA

Má Slovensko dosť vody? Na pitie áno, na polia nie

Nedostatku pitnej vody sa nemusíme tak skoro obávať. Klimatická zmena však bude robiť čoraz väčšie problémy poľnohospodárom. Vodu, ktorá má ostať v krajine a zavlažovať ju, vypúšťame preč.

Ekológovia nás strašia, že jedného dňa bude voda nad zlato. Globálna zmena klímy a jej prejavy tomu skutočne nasvedčujú. Má ale zmysel šetriť vodou doma, alebo je problém s plytvaním niekde úplne inde? Pozrime sa na tento problém z pohľadu Slovenska.

Pitnej je dosť

Sni mka obrazovky 2019 05 07 o 11.08.59.png

Najskôr trochu tvrdých dát. Tabuľka, ktorú zverejnilo Ministerstvo životného prostredia v dokumente Envirostratégia 2030 ukazuje, že domácnosti šetria vodou čoraz viac. Ministerstvo dokonca konštatuje, že šetrenie vodou na Slovensku je u nás na hranici hygienických odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

„Spotreba vody v Slovenskej republike (SR) každoročne klesá a je jedna z najnižších v EÚ. Slovensko disponuje v oblasti Podunajskej nížiny jedným z najväčších zdrojov kvalitnej pitnej vody v strednej Európe a zároveň patrí ku krajinám, ktoré každoročne využívajú len zlomok svojich zásob,“ uvádza ministerstvo v Envirostratégii.

Slovákom teda voda tak skoro nedôjde. Aj keď je možné, že do niektorých regiónov sa bude musieť voda voziť z iných oblastí. Pitnú vodu totiž berieme najmä z podzemných vôd. Oveľa horšie sme na tom s povrchovou vodou.

Suché polia a lesy

Sucho potrápilo slovenských poľnohospodárov už začiatkom apríla. Klimatológovia varujú, že to už lepšie nebude. Príčiny treba hľadať v tom, ako sa k našej krajine správame.

„Vo všeobecnosti je úbytok vody v krajine badateľný a jedným z dôvodov sú aj vyššie nároky na vodu (rozvoj developerských parkov na miestach, kde sa s nimi nikdy nepočítalo a ktoré majú zvýšené nároky napr. aj na zabezpečenie ochrany pred povodňami, a pod.), samozrejme v súvislosti s prejavmi klimatickej zmeny,“ uvádza hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák.

Dodáva, že v dôsledku výstavby a zlého prístupu poľnohospodárov nám veľa vody odtečie len tak preč, do riek a následne do mora. Tam, kde vodu zadržiavali rastliny, teda stromy a tráva, dnes stoja výrobné haly, aj rodinné domy.

„Za negatívne vplyvy je  nevyhnutné dať do úzkej súvislosti s hospodárením s vodu v krajine, do ktorého vstupujú napr. poľnohospodári, ktorý neobrábajú pôdu v súlade so zásadami tzv. Common Agricultural Practises (CAP), s obrovským rozmachom rozširovania zastavaných plôch (developerské centrá, obchodné centrá s pozemnými parkoviskami, bezhlavé zahusťovanie sídliskovej zástavby a zástavby v satelitných mestečkách a pod.), kde vznikajú veľké súvislé spevnené plochy, z ktorých voda odteká alebo je vedome urýchlene odvádzaná. Taktiež tu svoju úlohu zohrávajú masívne výruby lesov,“ vysvetľuje hovorca SVP.

Sucho, sucho, záplavy

Zastavané plochy však nielenže odvádzajú potrebnú vodu, ale aj kumulujú teplo. Zem sa teda rýchlejšie ohrieva a do ovzdušia sa vyparuje viac vody. Začarovaný kruh sucha a prívalových dažďov sa tak len zhoršuje.

„Pre SVP, š. p. to znamená fakt, že zo strán poľnohospodárov, obcí, developerov, ochranárov sú kladené vyššie nároky na manažment množstva vody. Či už počas povodňových situácií alebo v čase sucha,“ konštatuje Marián Bocák.

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X