Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Gabriela Matečná
Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel
20. 06. 2019 16:24 Legislatíva poľnohospodárstvaSlovensko od NasVidiek.skSITA

Matečná chce rozhýbať slovenské poľnohospodárstvo a očistiť ho od špekulatívnych farmárov

NITRA 20. júna (WebNoviny.sk) – Slovensko požaduje v Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) po roku 2020 viaceré opatrenia, ktoré majú rozhýbať domáci agrosektor. Prioritami je externá konvergencia, dobrovoľné stropovanie platieb a navýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka.

Potreby slovenského poľnohospodárstva v ďalšom období definuje Strategický plán k Spoločnej poľnohospodárskej politike pre roky 2021 – 2027, ktorý by mal byť hotový 1. januára 2020.

Postup prác pri jeho príprave predstavilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo štvrtok na konferencii Strategický plán – Príležitosť obnoviť lesk nášho poľnohospodárstva? na Agrokomplexe v Nitre.

Swot analýza je hotová

Ako uviedla na brífingu po konferencii ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, prvá časť strategického plánu, tzv. swot analýza, je už hotová, pripravil ju Výskumný ústav ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva.

„Ďalej by tento proces mal hodnotiť externý hodnotiteľ, potom by mali nasledovať pracovné skupiny, ktoré by definovali potreby slovenského poľnohospodárstva. V rade ministrov ešte nie sme v tej fáze, že by sme mali jednoznačné finančné rámce, čiže je veľmi ťažké ešte dnes hovoriť o opatreniach, ktoré strategický plán prinesie,“ povedala Matečná.

Priority sú však podľa nej jasné. Pre ďalšie programové obdobie Slovensko požaduje, aby sa v priamych platbách priblížilo priemeru Európskej únie. Ambícia eurokomisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phila Hogana, aby priame platby na hektár dosiahli pre Slovensko 82 %, je podľa slov Matečnej pre Slovensko málo ambiciózna.

Očista od špekulatívnych farmárov

V roku 2014 SR dosahovala 77 % priemeru EÚ. Takéto tempo externej konvergencie priamych platieb je podľa nášho agrorezortu veľmi pomalé a neakceptovateľné.

Ďalšou požiadavkou je dobrovoľné stropovanie. „Ak by stropovanie bolo povinné napríklad na úrovni 50-tisíc eur na farmu, postihlo by to až 65 % našich poľnohospodárskych podnikov a ešte väčšiu výmeru, čiže pre nás by to bolo naozaj neprijateľné. Vieme si predstaviť, že Slovenská republika nastaví tieto parametre stropovania tak, aby peniaze, ktoré by prišli do poľnohospodárstva a prvého piliera, získali tí poľnohospodári, ktorí sú najviac produktívni,“ povedala ministerka.

Stropovanie je podľa nej dobrým nástrojom na očistenie sektora od neefektívnych poľnohospodárov, ktorí zamestnávajú veľmi málo ľudí a „mali tak trochu špekulatívne podmienky na to, aby získavali peniaze“, hovorí Matečná.

Skutoční poľnohospodári, ktorí vyrábajú a zamestnávajú, sa stropovania pri nastavení vhodných podmienok neobávajú, podotkol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. V oblasti stropovania však nepanuje zhoda medzi veľkými a malými farmármi. Združenie mladých farmárov chce povinné stropovanie, nie dobrovoľné.

Viac peňazí do výroby

Podľa Macha bude dôležité, aby väčšina peňazí smerovala do výroby. „Musíme nastaviť opatrenia tak, aby sme boli motivovaní vyrábať a aby gro peňazí smerovalo do živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby,“ podčiarkol. S Vládou SR aj Bruselom chcú poľnohospodári intenzívne rokovať o svojej požiadavke na minimálne rovnaké množstvo finančných prostriedkov pre spoločnú poľnohospodársku politiku ako doteraz.

Ďalšou zásadnou otázkou bude, akým spôsobom sa potom budú tieto prostriedky na Slovensku rozdeľovať. „Musíme si vydiskutovať na európskej úrovni, že potrebujeme voľnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky a voľnosť je založená na dobrovoľnosti. Chceme tiež diskutovať s našou vládou o tom, že pokiaľ by rozpočet celej poľnohospodárskej politiky bol nižší, aby nám dofinancovala minimálne vo výške 40 % druhý pilier. Tým pádom by sme dosiahli, že by sme mali minimálne rovnaké množstvo peňazí ako posledné programové obdobie,“ skonštatoval Macho.

Zároveň dodal, že spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 bude určite zelenšia, pretože v nej bude kladený väčší dôraz na agroenvironmentálne opatrenia.

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X