Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa podpíše pod iniciatívu na podporu Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy európskej ekonomiky. Šéf envirorezortu to oznámil na piatkovej tlačovej konferencii.
Slovensko tak ako prvá krajina Vyšehradskej štvorky podporí zahrnutie Európskej zelenej dohody do plánu obnovy ekonomiky Európskej únie (EÚ) po skončení krízy spôsobenej koronavírusom. Pripojí sa tak k trinástim krajinám, ktoré sa pod snahu o ekologický reštart ekonomiky EÚ podpísali.
Podpora environmentálnych riešení
Cieľom Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy európskej ekonomiky je podporovať inovačné technológie a environmentálne riešenia, ktoré posunú EÚ dopredu. Zelená obnova môže oživiť hospodárstvo štátov EÚ zasiahnutých dôsledkami pandémie koronavírusu.
Opatrenia proti koronavírusu prispeli k lepšiemu ovzdušiu, úroveň znečistenia je nižšia (foto)
Slovensko má podľa Budaja šancu zaradiť sa do programov zelenej obnovy európskeho hospodárstva, čo prinesie nielen priaznivú politickú, ale aj ekonomickú pozíciu v rokovaniach o rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027.
„Všetci si uvedomujeme, že následky koronakrízy budú bolestivé, ale nepotrvajú dlho. Avšak nečinnosť v prijímaní opatrení proti klimatickej kríze by mali závažné a dlhodobé dôsledky. Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je kľúčový. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou, čistejšou a úspešnejšou krajinou,“ povedal Ján Budaj.
Šanca na nový začiatok
Slovensko sa podpisom iniciatívy pridalo na stranu krajín, ktoré chápu potrebu využiť obnovu po kríze spôsobenej koronavírusom na nový začiatok. Uviedla to mimovládna organizácia Greenpeace Slovensko, podľa ktorej je to šanca na nové zelené pracovné miesta, zdravé jedlo, vidiek plný života a na zachovanie rozmanitosti prírody.
Zabíjanie netopierov nemá žiaden vplyv na šírenie koronavírusu, varujú ochranári
„Obnova založená na princípe ochrany životného prostredia, boja s klimatickou krízou a zastavenia straty biodiverzity je šancou na spoločnosť, ktorá bude nielen schopná odolávať kritickým momentom, ale bude aj spravodlivejšia,” pokračovala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová.
Organizácia verí, že všetci politickí predstavitelia Slovenska si uvedomujú dôležitosť obnovy s prihliadnutím na Európsky ekologický dohovor.
Zvýšenie klimatických cieľov
Ministri, ktorí sa pod výzvu podpísali, žiadajú Európsku komisiu (EK), aby zvýšila klimatické ciele k roku 2030 v súlade s požiadavkami Parížskej dohody. V pôvodnom pláne, na ktorom sa členské krajiny EÚ dohodli, bolo zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent.
Niektorí členovia Európskej komisie, Európskeho parlamentu (EP) aj environmentálne organizácie však niekoľko mesiacov avizujú, že zníženie emisií o 40 percent nemusí byť dostatočné a krajiny by v oblasti znižovania emisií a iných opatrení mali mať vyššie ambície.
Budajovo ministerstvo prijalo hromadnú pripomienku a rozšíri ochranu Vihorlatského pralesa
Ministri vo výzve EK taktiež píšu, že odpovede na túto krízu musia byť založené na spoločnom úsilí a spájaní sa na princípoch solidarity v boji s pandémiou, stratou biodiverzity a klimatickou zmenou. Rovnako upozorňujú, že EÚ musí zvýšiť investície. A to hlavne v sektoroch udržateľnej mobility, obnoviteľných zdrojov energie a obnovy budov.
Pod spoločnú výzvu na ambicióznejšie ciele v boji s klimatickou krízou sa zatiaľ podpísali šéfovia envirorezortov z Rakúska, Dánska, Fínska, Talianska, Lotyšska, Luxemburska, Holandska, Portugalska, Španielska, Švédska, Grécka, Nemecka a Francúzska.
