Množstvo vody na Slovensku klesá, upozorňujú odborníci. Aké sú príčiny a ktoré lokality sú ohrozené?

Potok, voda, les
Foto: ilustračné, Getty images

Množstvo podzemnej a povrchovej vody za posledné desaťročie klesá. Upozornil na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na piatkovom brífingu, na ktorom informoval o výsledkoch monitoringu podzemných a povrchových vôd za poslednú dekádu.

Najohrozenejšími lokalitami sú Kysuce, Orava, karpatský oblúk a východ Slovenska v okolí Pienin. Nedostatok vody spôsobil nárast teploty vzduchu a zmena cirkulácie vzduchu.

Sucho sa objavuje pomerne často

„Po roku 2010, ktorý bol veľmi vodný, prichádza najmä pri povrchových vodách čoraz k častejšiemu javu, že ten objem vody, ktorý v krajine máme je skôr v deficite. Výnimkou bol rok 2013. Tak isto sa správa aj podzemná voda, ktorá však reaguje trochu opozdenejšie na ten fakt, že tých zrážok je menej,“ vysvetlila hydrologička Zuzana Danáčová.

Doplnila, že najrizikovejšou oblasťou v súvislosti s úbytkom podzemných vôd je Východné Slovensko, kde meteorológovia zaznamenali za posledných 10 rokov až 20-percentný deficit.

„V poslednom desaťročí, aj v nie celkom tradičných oblastiach Slovenska, ktoré predtým nevykazovali napríklad trendy nárastu sucha, tak sa sucho objavuje pomerne často. Jednou z takýchto exponovaných oblastí Slovenska je krajný sever, v respektíve krajiny východ,“ zdôraznil klimatológ Jozef Pecho s tým, že jedným zo základných faktorov je dlhodobý nárast teploty vzduchu, ktorý prispieva k častejšiemu výskytu sucha aj v severných oblastiach na Slovensku vo všetkých ročných sezónach.

„Po roku 1992 máme v podstate na Slovensku takmer všetky roky v letnom období mimoriadne teplé,“ pokračoval.

Vypadáva prenos vzduchu od Atlantiku

Zimy bývajú málokedy bohaté na sneh a zároveň veľmi studené. „Nárast teploty na Slovensku je v poslednej dekáde pomerne prudký a dalo by sa povedať až bezprecedentný,“ doplnil klimatológ.

Druhým faktorom je, že v dôsledku zmeny klímy sa zmenila cirkulácia vzduchu aj v priestore strednej Európy. Súvisí s tým najmä pokles množstva zrážok predovšetkým v oblasti karpatského oblúka.

„Toto pravdepodobne súvisí s tým, že práve v poslednej dekáde nám častejšie vypadáva západný prenos vzduchu od Atlantiku a nahrádza ho južný prenos, ktorý sa odzrkadľuje v tom, že viac zrážok registrujeme na juhu stredného slovenska a Podunajskej nížine,“ dodal Pecho.

Uhlík sa musí zachytávať v krajine

Odborníčka na emisie Janka Szemesová zopakovala, že dôsledkom tohto stavu sú zmeny klímy. Tie vyplývajú z veľkej produkcie skleníkových plynov.

Okrem snahy o zníženie emisií je podľa odborníčky potrené zvýšiť záchyty uhlíka v krajine, na to slúži najmä pôda a lesy. Zdôraznila preto nepriaznivý trend, ktorý je najviditeľnejší od roku 2003 až 2004.

„V blízkej dobe očakávame, že strata uhlíka v dreve sa nám vyrovná z jeho prírastkom. Čo bude mať za následok, to že lesy už nebudú zachytávať emisie oxidu uhličitého a môže sa stať, že sa stanú producentmi emisií,“ povedala s tým, že na Slovensku sa stráca záchyt uhlíka v lesoch.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Janka SzemesováJozef PechoZuzana Danáčová
Firmy a inštitúcie SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav