Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Img_0598.jpg
6
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
zelenina, šalát, bufet, jedáleň, ilustračná snímka. Foto: Ivana Sladkovská/Náš Vidiek
26. 02. 2019 12:34 Poľnohospodárstvo od SITA

Na Slovensku sa pestuje žalostne málo zeleniny, väčšinu musíme dovážať (grafy)

Rajčiny z Maroka, mrkva z Talianska, zemiaky z Poľska. Pre slovenského spotrebiteľa je pomerne ťažké (nie však nemožné) nájsť na pultoch obchodov zeleninu z domácej produkcie. Príčinu tohto stavu môžeme hľadať nielen v minulosti, ale aj v súčasnom systéme dotácií.

Kde to začalo

„Ak sa ohliadneme do minulosti, najmä juhozápadné Slovensko zásobovalo produkciou zeleniny celé vtedajšie Československo. V zelenine sme boli nielen sebestační, ale dokázali sme ju vyvážať do okolitých krajín. Vývoj zberových plôch a celková produkcia zeleniny na Slovensku sa však od vtedy radikálne zmenili,“ vysvetľuje hovorca Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

„Nadprodukciu, ktorú vtedy pestovatelia vypestovali, sa spracovávala v mraziarňach a konzervárňach, ktoré boli po celom Slovensku.  Aj v tomto sektore sa však situácia zmenila podstatne horšiemu,“ dodáva.

Po revolúcii totiž zaniklo veľa podnikov a družstiev. Nedostatok zeleniny sme začali kompenzovať dovozom zo zahraničia. Farmári v EÚ už mali za sebou roky dotačnej politiky a tak dokázali uspokojiť aj dopyt stredoeurópanov po nízkych cenách. Keď už bola produkcia zeleniny na Slovensku dosť slabá, dielo dokonali dotácie.

Ako sme na tom s pestovaním zeleniny dnes? Pri zisťovaní nám pomôže dokument Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý patrí pod rezort financií. Odtiaľ pochádzajú aj všetky grafy.

Záujem o zeleninu

Zelenina je neoddeliteľnou súčasťou zdravého a vyváženého jedálnička. Obsahuje vitamíny a vlákninu, vie zasýtiť a keďže je pomerne chudobná na kalórie, obľubujú ju ľudia, ktorí chcú schudnúť a žiť zdravšie. Navyše, aj na Slovensku pribúda vegetariánov a vegánov, ktorí sa živia okrem iných rastlinných produktov prevažne zeleninou.

Záujem o konzumáciu zeleniny rastie aj u nás. Tabuľka ukazuje, že hoci celkovo konzumujeme viac jedla, nie je to na úkor „zdravých“ potravín. Práve naopak- tie potraviny, ktoré sa považujú za diétnejšiu voľbu, sú čoraz obľúbenejšie. Priemerný Slovák ročne zje takmer 105 kíl zeleniny.

Sni mka obrazovky 2019 02 26 o 12.33.54.png

V súvislosti so zeleninou sa často skloňuje pojem sebestačnosť. Dôvodom je najmä nálada v spoločnosti. Keď zákazník vidí v oddelení ovocia a zeleniny samé zahraničné vlajočky, začne byť trochu naštvaný a pýtať sa, kde je slovenská kapusta, mrkva a rajčiny. Čo je celkom paradox, pretože hoci tieto plodiny patria do slovenskej kuchyne, dovážajú sa vo veľkom.

„Slovensko má v pestovaní zeleniny nevyužitý potenciál. V roku 2017 predstavoval dovoz zeleniny na Slovensko 270 241 ton, vývoz bol 37 412 ton. Záporné saldo sa v roku 2017 opäť očakávane zvýšilo na 182 565 tisíc eur. Najviac sa dováža mrkva, jej podiel na dovoze je 18,6 %, nasleduje kapusta s 15,2 % podielom,“ uvádza Jozef Šumichrast.

Najviac zeleniny dovážame z Poľska, takmer 20 %, nasleduje Nemecko a Španielsko. Zeleninu, ktorú dokážeme exportovať, je cibuľa, ktorá tvorila 28,6 % objemu vývozu a vyviezla sa prevažne do Českej republiky a Maďarska. Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka dovážame rajčiaky a melóny v objeme 2,5 % z celkového dovozu zeleniny, ale nedokážeme tam vyviezť ani jedno percento zeleniny.

Keď sa pozrieme na jednodný trh EÚ, máme zeleniny dosť pre všetkých. Ak by sme sa však mali spoliehať len na domácu produkciu, dobre by sme nedopadli. Zelenina sa u nás pestuje len na 0,3 percente osevných plôch. Priemer EÚ je 1,2 percenta. Keď si to vyjadríme v hektároch, vyzerá to ešte hrozivejšie.

Sni mka obrazovky 2019 02 26 o 12.33.12.png

Sni mka obrazovky 2019 02 26 o 12.33.31.png

Ďalšia tabuľka ukazuje, na čo vlastne využívame poľnohospodársku pôdu a aké miesto vlastne zaujíma pestovanie zeleniny a zemiakov. Ak by sme sa teda mali spoľahnúť na sebestačnosť, mali by sme pomerne veľa obilia a surovín na bionaftu, no v ostatných odvetviach rastlinnej a živočíšnej výroby v rámci EÚ zaostávame a domáce by nám nestačilo.

„Vývoj zberových plôch zeleniny na ornej pôde klesajú každým rokom, ide o zeleninu pestovanú na komerčné účely predovšetkým profesionálnymi pestovateľmi. V roku 2017 to bola výmera 6240 hektárov zeleniny na ornej pôde. Ak by sme aj pripočítali odhadované plochy samozásobiteľov, výmery klesajú každým rokom. Príčin je viacero, dotačná politika štátu, cenová konkurencia zeleniny z dovozu, slabá organizovanosť pestovatelov, chýbajúci marketing pestovateľov, absencia spracovateľského priemyslu. Tých príčin je viacero a úpadok slovenského zeleninárstva nebol zo dňa na deň, ale postupný a ak sa nezmenia určité okolnosti, bude pokračovať a slovenské zeleninárstvo zanikne,“ obáva sa hovorca zväzu zeleninárov.

Sni mka obrazovky 2019 02 26 o 12.32.19.png

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X