Nečinnosť úradov pri riešení environmentálnych záťaží porušuje základné ľudské práva, tvrdí Patakyová

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová počas tlačovej konferencie po zasadnutí Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava, 28. apríl 2020.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Úrady svojou nečinnosťou pri riešení environmentálnych záťaží porušili základné ľudské práva. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Tá informovala členov Výboru Národnej rady SR (NR SR) pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o záveroch prieskumu 152 environmentálnych záťaží na Slovensku, ktorý sama vykonala.

Zistila pri ňom, že zo 152 záťaží úrady pri 73 záťažiach ani nezačali konanie o určení povinnej osoby, ktorá by mala environmentálnu záťaž odstrániť. Celkovo bola povinná osoba určená v ôsmich prípadoch, z toho v troch prípadoch však bolo konanie pozastavené.

Porušenia práv

Podľa Patakyovej tak pasivitou orgánov došlo k porušeniu práva na ochranu zdravia pre každého, práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia.

Ombudsmanka uviedla, že na Slovensku sa nachádza približne 30-tisíc environmentálnych záťaží. Evidovaných je 1 817 z nich.

Nejde pritom len o medializované prípady ako Istrochem či Chemko-Strážske, ale aj množstvo bývalých tovární, závodov, skládok, háld, kalových polí, skladov či priemyselných parkov.

Najvážnejšie záťaže

Sústredili sme sa na najvážnejšie environmentálne záťaže, ktoré sú evidované v registri B, teda záťaže, ktoré sú potvrdené a majú najvyššiu prioritu. Mnohé z nich sú z obdobia spred roku 1989 a dlhodobo pôsobia na životné prostredie a jeho súčasti. Zistili sme aj, že existujúce lehoty sa štátnymi orgánmi nedodržiavajú. Ak máme stanovenú lehotu a niekoľkonásobne sa prekračuje, je to z hľadiska ľudskoprávneho aj z hľadiska udržateľnosti poriadku, neobhájiteľné,“ povedala Patakyová.

Podľa Patakyovej je veľkým problémom, že množstvo konaní na určenie povinnej osoby je aktuálne zastavených či prerušených. Príkladom je bratislavský Istrochem, kde je konanie o určení povinnej osoby pozastavené už štyri roky.

Ombudsmanka preto dala Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do pozornosti potrebu zákonného ustanovenia lehoty, počas ktorej by ministerstvo životného prostredia bolo povinné navrhnúť vláde a vláda následne rozhodnúť, ktoré ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností povinnej osoby za odstránenie environmentálne záťaže.

Zároveň navrhla, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia začala konať vo všetkých prípadoch právoplatných rozhodnutí o určení povinnej osoby.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Mária Patakyová