Ochranári odhalili reálne dopady otepľovania na niektoré zvieratá. Hrozia zániky celých populácií

Tučniak
Globálne otepľovanie vplýva na primárne potreby zvierat. Foto: SITA, AP

Globálne otepľovanie spustilo zmeny, z ktorých mnohé sa budú postupne odhaľovať a nemilo nás prekvapia.

Odborníci upozorňujú na nové a nové hrozby, ktoré sa im darí odhadnúť naprieč svetom. Odhaľujú však aj reálne dopady na zdravie ľudí, zvierat a rastlín.

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zverejnil novú správu, v ktorej upozorňuje na dôležitosť udržať otepľovanie pod maximálnou hodnotou 1,5 stupňa Celzia.

V opačnom prípade budú mnohé druhy zvierat na svete čeliť zvyšujúcim sa problémom súvisiacim s prežitím či takými elementárnymi potrebami, akým je napríklad nájdenie si vhodnej potravy.

Málo potravy

Zmena teplôt sa nevyhýba ani Európe. Správa uvádza, že dopad globálneho otepľovania, ktoré už dosiahlo jeden stupeň Celzia nad úroveň pred priemyselnou revolúciou, je možné pozorovať napríklad v Spojenom kráľovstve.

WWF uvádza, že vodný vták mníšik tu čelí zvyšujúcej sa hrozbe s narastajúcou teplotou mora.

Ryby, ktorými sa z veľkej časti živí, sú závislé od veslonôžok. Tie sa však v dôsledku vyššej teploty mora rodia skoršie a ryby tak prichádzajú o potravu. Tým pádom majú málo potravy aj vtáky. WWF varuje, že v súčasnosti čelia zániku celé kolónie.

Ďalším príkladom je druh zajaca Lepus timidus, ktorý žije v Škótsku. Počas zimy má jeho srsť bielu farbu, čím sa kamufluje pred nepriateľom. Keďže sa však v oblasti sneh topí skôr, ako sa ich srsť opäť sfarbí do hneda, predátor ich ľahko spozoruje.

Ohrozenie viacerých druhov

Oteplenie o 0,5 stupňa Celzia sa môže javiť ako malá zmena, no správa odhalila, že bude mať dopad na rôzne druhy, vrátane leoparda snežného, hrochy, opice, žaby, morské korytnačky aj koraly.

Napríklad kožatka veľká je citlivá aj na malé teplotné zmeny. Pohlavie novej korytnačky sa určuje v čase, keď je vajíčko zahrabané v piesku. Teplejší piesok môže spôsobiť, že sa zvýši populácia samičiek a nebude dostatok samcov.

Odborníci upozornili aj na druh opice Saimiri boliviensis žijúcej v záplavovej oblasti v Amazónii. Znamená to, že aj jedna väčšia povodeň, ktoré sa pri zvýšení teploty o 1,5 stupňa Celzia budú zrejme objavovať stále častejšie, by mohla úplne vyhladiť jednu populáciu.

Žiadna vzdialená hrozba

Výkonný riaditeľ pre vedu a ochranu v rámci WWF Mike Barrett povedal, že klimatická kríza prispieva k obrovskému úbytku voľne žijúcich druhov. Celosvetová populácia sa od roku 1970 prepadla o 68%.

Upozornil, že devastovanie prírody neničí len voľne žijúce druhy, ale vytvára teplejšiu a menej stabilnú planétu, ktorá ohrozuje aj naše prežitie.

„Toto nie je žiadna vzdialená hrozba. Dopad klimatickej zmeny už pociťujeme. Ak nezačneme okamžite konať s cieľom udržať otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia, budeme sa čoraz rýchlejšie posúvať ku katastrofe,“ vyjadril sa.

Ochrana biotopov

Organizácia upozorňuje, že na zastavenie otepľovania je dôležité chrániť kľúčové biotopy. Čím viac budú krajiny prichádzať o vegetáciu a komplexné životné prostredie, tým rýchlejšie bude napredovať klimatická kríza.

Napríklad zničené a znečistené morské prostredie spôsobuje, že moria môžu absorbovať menej uhlíka.

Odlesňovaním ničíme obrovské plochy zachytávajúce uhlík, vysušovaním rašelinísk a mokradí sa do vzduchu uvoľňuje viac oxidu uhličitého.

Ťah lídrov

Výkonná riaditeľka WWF Tanya Steele vyhlásila, že správa ukazuje, prečo vlády potrebujú posilniť svoje záväzky na obmedzenie skleníkových plynov. Mali by tak spraviť pred začatím konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy – COP26 v novembri 2021 v Glasgowe.

Európa aj USA už prisľúbili zníženie emisií do roku 2030. Podľa odhadov však tieto plány nezabránia nárastu teploty o 2,4 stupňa Celzia do konca storočia.

Podľa Steele musia svetoví lídri využiť šancu COP26 a vybudovať zelenšiu a spravodlivejšiu budúcnosť. Veľká Británia by mala ako hostiteľská krajina konferencie ísť príkladom a ukázať ambiciózne klimatické ciele.

Mala by bezodkladne zverejniť dôveryhodný akčný plán, v ktorom by jasne uviedla kroky na obmedzenie emisií a dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Mike BarrettTanya Steele
    Firmy a inštitúcie Organizácia Spojených národov (OSN)Svetový fond na ochranu prírody (WWF)