O klimatickej zmene sa rozpráva v uplynulých rokoch oveľa častejšie ako v minulosti. Jej dopady môžeme pozorovať v reálnom živote na človeku, zvieratách i rastlinách.
Odborníci z troch nemeckých organizácií – Zentrum für integrative Biodiversitätsforschung (iDiv), Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg a Helmholtz-Zentrum für Umweltforschung (UFZ) sa v najnovšej štúdii zamerali na rastliny.
Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?
Medzinárodný tím porovnával dáta z celého sveta, pričom následne sa zameral na Európu a Severnú Ameriku. Ich cieľom bolo nájsť odpoveď na otázku, ako populácie rastlín reagujú na klimatickú zmenu. Svoju štúdiu publikovali v žurnále Nature Communications.
Citlivosť na zmenu
Charakteristické črty rastlín, ako napríklad ich životnosť, môžu predurčiť, ako citlivo budú vnímať zmenu klímy. Takéto informácie sú dôležité pre to, aby odborníci vedeli predpovedať, ktoré rastliny si z pohľadu zmeny podnebia vyžadujú najväčšiu ochranu.
Experti považujú zmenu podnebia za jednu z najväčších hrozieb pre rozmanitosť druhov rastlín. Pre stanovenie správnych priorít pri ochrane prírody je kľúčové vedieť, ktoré regióny sveta a ktoré konkrétne druhy sú ohrozené klimatickou zmenou.
V niektorých regiónoch sveta nebude možné žiť. Teploty ohrozia až polovicu populácie
Porovnali všetky doterajšie dáta
V rámci analýzy, na ktorej sa podieľali medzinárodní experti, sa pozreli na všetky dostupné dlhodobé štúdie o rastlinách, ktoré kvantifikujú rýchlosť rastu populácie. Posudzovali, ako klimatické faktory v čase štúdie, a to najmä zrážky a teplota, ovplyvnili rýchlosť rastu populácie.
Potom testovali, ako vlastnosti rastlinných druhov, ako napríklad dĺžka života, v minulosti vplývali na rýchlosť reakcie populácie rastlín na zmeny podnebia.
Športom k zdraviu? Sponzormi športových klubov sú často najväčší znečisťovatelia
„Dokázali sme, že dĺžka života je užitočným ukazovateľom pre náchylnosť druhov na zmenu prostredia,“ uviedol hlavný autor štúdie Aldo Compagnoni z iDiv a MLU.
Teplota nie je rozhodujúca
Vedci napríklad zistili, že rastliny, ktoré majú kratšiu životnosť a v priemere žijú len niekoľko rokov, trpia extrémami spojenými s klimatickou zmenou oveľa viac ako tie s dlhou životnosťou.
Analýza tiež ukázala, že hlavným obmedzujúcim faktorom spojeným so zmenou klímy nie je pre rastliny samotný nárast teploty.
V priemere mali zrážky na populácie rastlín trikrát väčší vplyv ako teplota. „Táto analýza nám pomohla identifikovať, ktoré druhy môžu byť oveľa viac náchylné na klímu, i keď o nich máme obmedzené informácie,“ povedala spoluautorka Tiffany Knight z Div, MLU a UFZ.
Americká štúdia prekvapuje: Výrub lesov nemusí automaticky škodiť klíme
Nové zistenia považuje za dôležité. „Znamená to, že i keď poznáme dlhodobé dáta malej podskupiny rastlinných druhov na Zemi, môžeme odhadnúť približnú životnosť pre väčšinu druhov rastlín. Toto je dôležitý prvý krok k určeniu citlivosti druhov na klimatickú zmenu na celej Zemi,“ vysvetlila.
Nový výskum, nové predpoklady
Autori upozorňujú, že zatiaľ existujú dôležité medzery v dátach, ktoré obmedzujú vytvorenie všeobecného predpokladu v globálnom ponímaní. Pri analýze našli dostatočné dáta len pre 62 z 350-tisíc druhov rastlín na Zemi.
Väčšina z nich sa vyskytuje v miernom teplotnom pásme v Západnej Európe a USA.
Pandémia COVID-19 je výsledkom klimatických zmien. Čína nemusí byť jediným ohniskom nových vírusov
Dáta sa týkali najmä tráv a bylín a tiež niekoľkých druhov stromov a krov. Na posúdenie zmien vo všetkých svetových regiónoch je potrebný nový výskum zameraný na dreviny a ďalšie rastliny v tropických oblastiach.
