Paušálny poplatok za odpad nemotivuje Slovákov k triedeniu a kompostovaniu, tvrdí štúdia

Odpad
Foto: Ilustračné foto SITA/Dušan Hein

Len necelých 13 percent obyvateľov Slovenska platí poplatky v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Väčšina obcí totiž účtuje ročný paušálny poplatok, ktorý je pre všetkých obyvateľov obce rovnaký bez ohľadu na vyprodukované množstvo odpadu. V novej štúdii to konštatoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

Takáto forma poplatku podľa štúdie nemotivuje občanov k zníženiu produkcie odpadu alebo k zvýšeniu triedenia či kompostovania. Iba zber, pri ktorom poplatok závisí od váhy alebo objemu vyprodukovaného odpadu, takzvaný množstvový zber, predstavuje podľa analytikov inštitútu priamu finančnú motiváciu podľa princípu „plať za to, čo vyhodíš“.

Jednotný poplatok, rôzna produkcia

V roku 2018 bolo na Slovensku len 167 obcí s množstvovým zberom zmesového komunálneho odpadu. Znamená to, že až 94 percent slovenských obcí účtuje ľuďom za odpad pevnú sumu. V priemere Slovák platí 18 eur na hlavu bez ohľadu na to, koľko odpadu vyprodukuje.

„Ak chceme dosahovať vyššie miery recyklácie, musí platiť, že čím viac vytriediš, tým menej ťa to bude stáť,“ zdôraznil v štúdii IEP. Dodal, že množstvový poplatok dosahuje v priemere dva centy za liter zmesového odpadu.

Množstvový zber podľa IEP znižuje produkciu zmesového odpadu a zvyšuje mieru triedenia. Podľa analýzy by zavedenie motivujúceho systému poplatkov motivovalo ľudí produkovať až o 31 percent menej odpadu a triediť o 15 percent viac plastov.

Náklady len na informačnú kampaň

Jednorazová investícia do množstvového zberu na celom Slovensku môže podľa analytikov inštitútu predstavovať od nula do 28 miliónov eur, prevádzkové náklady sa môžu pohybovať vo výške do 2,3 milióna eur ročne.

„Zavedenie jednoduchého množstvového zberu bez elektronickej evidencie odpadov by vyžadovalo náklady iba na informačnú kampaň,“ vysvetlil IEP. Dodatočné náklady na triedený zber plastov a skla odhaduje inštitút na 1,7 milióna eur ročne. Na druhej strane, zníženie skládkovania v dôsledku zavedenia množstvového zberu môže ušetriť až 21 miliónov eur ročne.

„Okrem toho sa uplatňovaním princípu ‘plať za to, čo vyhodíš’ vytvára spravodlivý systém, v ktorom sú snaživí občania odmeňovaní,“ konštatoval IEP.

Množstvo odpadu rastie

Jeden obyvateľ Slovenska vyprodukuje ročne v priemere 426 kg komunálneho odpadu, ktorý pozostáva najmä z odpadov z domácností, ale zahŕňa aj odpad z firiem, úradov a verejných inštitúcií. Zmesový komunálny odpad pritom tvorí až 67 percent z celkového komunálneho odpadu.

Jeden Slovák vytvorí asi 220 kg zmesového komunálneho odpadu, pričom toto množstvo je približne rovnaké od roku 2010. Naopak, množstvo všetkých triedených zložiek medziročne rastie. Kovy od roku 2010 vzrástli o takmer 90 percent, papier, plasty a bioodpad o 10 percent.

Náklady na zber a zneškodnenie zmesového komunálneho odpadu, objemného odpadu a na triedený zber bioodpadov znášajú obce, ktoré na tento účel vyberajú poplatky za odpad od občanov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR