Poľnohospodári začali druhé kolo monitoringu škôd, ktoré spôsobili sucho či hraboše

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Pole, traktor
Klimatická zmena znížila poľnohospodársku produktivitu na svete o 21%. Foto: ilustračné, Getty images

S pokračujúcim zberom jesenných plodín pribúdajú nové škody na poľnohospodárskych porastoch. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa preto rozhodla spustiť druhé kolo veľkého monitoringu škôd na poľnohospodárskych plodinách. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Štyri nepriaznivé činitele

Aktuálne a presné informácie o škodách bude SPPK zbierať priamo od 5. decembra 2019. Pestovatelia budú komoru informovať o stratách na plodinách, ktoré poškodili štyri nepriaznivé prírodné činitele – ľadovec, sucho, premnožené hraboše a premnožená poľovná zver. To sú pritom hlavné dôvody nižších úrod letných alebo jesenných plodín v našich regiónoch.

„K veľkému monitoringu škôd sa vraciame preto, lebo ešte stále nemáme pozbierané všetky jesenné plodiny. Pestovatelia rozsah strát napríklad pri kukurici následkom sucha alebo zveri vedia vyhodnotiť až po zbere. Ak chceme ďalej pracovať s presnými údajmi a navrhovať systémové opatrenia v rámci manažmentu riadenia rizík v poľnohospodárstve, potrebujeme poznať presnú výšku strát na poľnohospodárskej produkcii za rok 2019,“ uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

V slovenských prírodných podmienkach sú dva hlavné zbery plodín. V lete zbierajú Slováci obilniny a repku, počas jesene kukuricu na zrno, slnečnicu, cukrovú repu, sóju a zemiaky. Už minimálne tri roky po sebe sú Slováci svedkami toho, aký majú následky klimatických zmien negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu.

Riešenie klimatických zmien

„Bolo by krátkozraké, ak by sme výkyvy počasia s priamymi dopadmi na plodiny neočakávali aj v ďalších rokoch. Poľnohospodári sa chcú zodpovedne postaviť voči riešeniu klimatických zmien. Bez spustenia rizikového fondu, z ktorého by sa financovali straty na poľnohospodárskej produkcii, sa však z miesta nepohneme. Budeme maximálne pripravení aj v budúcom roku diskutovať o jeho význame a zriadení“, dodal Štefček.

Prvé kolo veľkého monitoringu, ktorým mapovala komora výpadky najmä na letných plodinách, prinieslo straty približne na 200 tisíc hektároch pôdy, čo je približne jedna desatina celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Škody SPPK rátala v miliónoch eur.

„Neodzrkadľujú pritom výpadky za celé Slovensko, keďže ich máme len od našich členov. V skutočnosti sú tak straty ešte vyššie,“ uzavrela hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Nové a aktualizované údaje škôd za celý rok 2019 bude komora poznať začiatkom budúceho roka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jana HoléciováMiroslav Štefček
Firmy a inštitúcie SPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora