Poľovníci nechcú zvyšovanie bezzásahovosti tam, kde to nie je potrebné, odvolávajú sa Európsku komisiu

Poľovník a pes
Foto: ilustračné, Getty images

Európska komisia (EK) si uvedomuje nutnosť zapojenia vidieka pri ochrane prírody. Kľúčovým faktorom zastavenia straty biodiverzity je posilnené postavenie miestnych ľudí. Informuje o tom Slovenská poľovnícka komora (SPK) v tlačovej správe.

Dnes sa na Slovensku nachádza vyše 63 percent lesov v sústave chránených území. Reforma národných parkov má však priniesť 75 percent bezzásah z výmery lesov v národných parkoch a aj na takých miestach, kde sa riadne hospodári.

SPK sa preto pripája k organizáciám, ktoré žiadajú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby novelizovaný zákon nepodpísala.

„Len nedávno bol v návrhu Európskej komisie pre Stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 aj plošný zákaz lovu a rybolovu na 10 percent prísne chránených území, ktoré si mali ako politický záväzok plniť členské štáty EÚ. V prvom návrhu vypracovanej EK bol lov aj rybolov postavený na úroveň napr. baníctva, pričom tieto činnosti úradníci považovali za nezlučiteľné s prísne chránenými územiami,“ uvádza sa v tlačovej správe s tým, že návrh na plošný zákaz lovu bol napokon z dokumentu Stratégie do roku 2030 odstránený.

SPK sa nazdáva, že zvyšovanie bezzásahovosti tam, kde to nie je potrebné, je nežiadúce.

Ochranárske úsilie poľovníkov vnímajú ako dôležité v manažmente chránených území, rovnako ako pre zabezpečenie podpory komunity a úsilia o ochranu fauny a flóry na miestnej úrovni.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaSPK Slovenská poľovnícka komora