Populácia divých svíň sa zvyšuje, majú väčší dopad na klímu ako milión áut

Diviak
Foto: ilustračné, www.istockphoto.com

Snahy o záchranu klímy sa zintenzívňujú, no dopady klimatickej zmeny ľudí prekvapujú stále častejšie. Odborníci z mnohých oblastí sa snažia nájsť spôsoby, ako Zem uchrániť. Na dlhom zozname problémov sú aj emisie oxidu uhličitého.

Postupne odhaľujú zdroje emisií a následne nástroje, ako ich zredukovať. Na tento zoznam pribudol ďalší faktor. Sú ním divé svine.

Ako malé traktory

Medzinárodný tím vedený výskumníkmi z The University of Queensland a The University of Canterbury použil prediktívne populačné modely v spojení s pokročilými technikami mapovania. Ich cieľom bolo odhaliť, aké klimatické škody diviaky spôsobujú na piatich kontinentoch.

Christopher O’Bryan uviedol, že populácia diviakov sa na svete stále zvyšuje a vníma to ako významnú hrozbu pre klímu a napokon aj pre ľudí. Svoju štúdiu zverejnili v žurnále Global Change Biology.

Vedec prirovnal tieto zvieratá k malým traktorom, ktoré prerývajú pôdu v snahe nájsť si potravu. Podobný efekt má aj obrábanie pôdy traktormi. V oboch prípadoch sa do atmosféry uvoľňuje uhlík. „Pôda obsahuje takmer trikrát viac uhlíka ako je v atmosfére. Dokonca len malá časť uhlíka uvoľneného z pôdy môže zrýchliť klimatickú zmenu,“ vyjadril sa.

Nepreskúmaná hrozba

Vysvetlil, že ich štúdia odhalila viacero dopadov. Zistila napríklad, že diviaky v súčasnosti prerývajú od 36-tisíc do 124-tisíc štvorcových kilometrov v oblastiach, ktoré pre ne nie sú prirodzeným domovom.

„To je enormné množstvo pôdy. Neovplyvňuje to len zdravú pôdu a emisie uhlíka, ale je to hrozba pre biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť. Tie sú kľúčové pre udržateľný rozvoj,“ dodal.

Pre diviaky sú prirodzeným domovom Európa a časti Ázie, no v súčasnosti sa nachádzajú na každom kontinente, okrem Antarktídy. „Keď premýšľame nad zmenou podnebia, máme na mysli skôr klasický problém s fosílnymi palivami. Toto je ďalšia hrozba, ktorú zatiaľ v globálnom meradle nikto nepreskúmal,“ povedal O’Bryan.

Diviaky vs. autá

Vedci využili existujúce informácie o počte diviakov a miestach ich výskytu. Následne modelovali množstvo poškodenej pôdy z dlhodobej štúdie o škodách napáchaných diviakmi v rôznych klimatických podmienkach, typoch vegetácie a nadmorských výškach rozprestierajúcich sa od trávnatých nížin po subalpínske lesy.

Potom na základe predchádzajúcich výskumov z Ameriky, Európy a Číny simulovali globálne emisie uhlíka spôsobené diviakmi prerývaním pôdy.

Výsledkom analýzy je, že diviaky ročne takýmto spôsobom vyprodukujú približne 4,9 milióna ton oxidu uhličitého. To predstavuje rovnaké množstvo, za aké je zodpovedných približne 1,1 milióna automobilov.

Diviaky narušili najviac pôdy v Oceánii, a to takmer 22-tisíc štvorcových kilometrov. Nasleduje Severná Amerika.

V Oceánii sú zodpovedné za viac ako 60% ročných emisií produkovaných zvieratami. Za rok tam takýmto spôsobom uvoľnili takmer tri milióny ton oxidu uhličitého, čo pre porovnanie dokáže za rovnaký čas aj 643-tisíc automobilov.

Riziká si vyžadujú spoluprácu

Jeden z autorov štúdie Nicholas Patton povedal, že výskum by mal mať význam v snahe zredukovať dopady klimatickej zmeny v budúcnosti. „Invázne druhy sú problémom spôsobeným človekom. Musíme teda uznať a prevziať zodpovednosť za environmentálne a ekologické dôsledky,“ uviedol.

Upozornil, že ak sa inváznym diviakom v budúcnosti umožní expanzia do oblastí s bohatým obsahom uhlíka v pôdach, riziko emisií skleníkových plynov sa bude ešte zvyšovať. „Diviaky sú plodné a spôsobujú veľké škody. Ich manažovanie je preto nákladné a predstavuje to veľkú výzvu,“ vyhlásil.

Odborník uviedol, že v tejto otázke je potrebná široká spolupráca a ich práca je len jedným z dielov skladačky, ktorý by mal kompetentným pomôcť lepšie pochopiť dopady. „Je jasné, že máme pred sebou ešte veľa práce. Dočasne by sme však mali pokračovať v ochrane a monitorovaní ekosystémov a ich pôd, ktoré sú citlivé na stratu uhlíka v dôsledku inváznych druhov,“ uzavrel.

Slovenské diviaky

Hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák pre NášVidiek.sk uviedol, že nepoznajú presné počty žiadnej zveri žijúcej na Slovensku. Odhadom na našom území žije 50-tisíc až 60-tisíc diviakov v jarnom období, teda pred narodením mláďat. V lete ich môže byť 120-tisíc až 150-tisíc.

Zároveň dodal, že zver sa nemôže premnožiť. „Zveri je toľko, koľko má zdrojov a či má dobré životné podmienky. Teda aj u nás je toľko zveri, koľko sa jej v krajine dokáže uživiť,“ uviedol.

Najvyššiu hustotu diviakov evidujú v okresoch Veľký Krtíš, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Lučenec a Levice.

Slovenské úrady evidujú škody spôsobené zverou. Poľovníci vedia aj o rozrytých lúkach od diviakov, ktoré sa však samostatne neevidujú. „Evidujeme škody zverou spolu za všetky druhy raticovej zveri alebo tiež samostatne za medvede. Škody rieši užívateľ revíru osobitne s vlastníkom pozemkov,“ ozrejmil Kaššák.

Dodal, že poľovníci len veľmi ťažko dokážu odloviť potrebné počty zveri, hoci ich je ulovených ročne viac ako 180-tisíc. Ráz krajiny a spôsob hospodárenia im to podľa Kaššáka nedovoľuje v plnej miere.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alojz KaššákChristopher O'Bryan
Firmy a inštitúcie Global Change BiologySlovenská poľovnícka komora