Vláde Igora Matoviča (OĽaNO) sa podaril husársky kúsok. Po zvýšených poplatkoch za odpady a rastúcich nákladoch na hygienu sa zrejme budú musieť domáci producenti potravín tentokrát popasovať s výrobou so stratou.
Na návrh ministerstva zahraničných vecí totiž minulý týždeň Matovičov kabinet vypustil zo zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami ustanovenie, ktoré zakazuje predaj potravín pod ekonomicky oprávnené náklady.
Poľnohospodári kritizujú Matoviča, o "covidových" peniazoch a pláne obnovy môžu zatiaľ iba snívať
Inak povedané, v súčasnosti reťazce nemôžu nútiť svojich dodávateľov, ako pekárov alebo mliekarov, predávať so stratou. Po novom to tak už byť nemusí.
Bijú na poplach
Ak by návrh vlády odsúhlasili aj poslanci v parlamente, niektorým domácim výrobcom by štát doslova priložil nôž pod krk.
„S vypustením neprimeranej podmienky, ktorou sa zakazuje predaj potraviny pod ekonomicky oprávnené náklady, zásadne nesúhlasíme,“ uviedol pre portál Webnoviny.sk predseda Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Podľa neho by mal štát domácich výrobcov podporovať, nie im hádzať polená pod nohy. Aj výrobcovia chcú totiž ekonomicky prežiť. „Je dôležité, aby štát ochraňoval poľnohospodárov a potravinárov a zabezpečil, aby sa potraviny predávali za cenu, ktorá pokrýva výrobné náklady producenta,“ dodáva šéf hydinárov.
Na poplach bijú aj pekári. Obávajú sa, že zvýšeným tlakom na ceny sa zníži kvalita chleba, či pečiva. Ako Webnovinám povedal výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský, ide o obrovský zásah do budúceho hospodárenia potravinárov.
Potravinári a poľnohospodári hrozia ostrým štrajkom, ministrovi Mičovskému vyčítajú viacero problémov
„Táto zmena otvára cestu k pokračovaniu nekalých obchodných praktík, s ktorými potravinári a najmä pekári bojujú desiatky rokov,“ myslí si Lapšanský.
Slovenskí mliekari hovoria o krátkozrakom, deštrukčnom a antisociálnom kroku vládneho kabinetu. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Levické mliekarne Mariána Šoltyho fungovanie v režime nútenej straty nie je možný pre nikoho.
„Masírovanie verejnosti, že je možné neustále znižovať ceny potravín vďaka prebytkom produkcie v zahraničí má zničujúci účinok,“ argumentuje Šolty.
Vláda si strelila vlastný gól
Povolením predaja stratových potravín si strelila Matovičova vláda gól do vlastnej brány, keďže Európska únia plánuje takýto predaj v dohľadnej dobe nariadením zakázať. Zaujímavým je aj spôsob, akým sa zmeny v legislatíve zrodili.
V štandardnom pripomienkovom konaní sa takáto požiadavka podľa potravinárov neobjavila. Objavila sa až vo vyhodnotení pripomienok a vďaka rezortu diplomacie spadajúci pod stranu Sloboda a Solidarita (SaS).
Európska stratégia Z farmy na stôl je ambiciózna, ale pre Slovensko môže mať fatálne dôsledky, tvrdí Halgašová
Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Ivana Korčoka svoju iniciatívu, ktorou zmenilo potravinovú legislatívu, do uzávierky bližšie nevysvetlilo.
Ministerstvo pôdohospodárstva zmeny v novele obhajuje hrozbou vyšetrovania a následnej pokuty zo strany Európskej komisie. Dodáva, že „neprimeranú podmienku“ okrem komisie napadol aj Protimonopolný úrad SR a ministerstvo hospodárstva.
„Z praktického hľadiska bola uvedená neprimeraná obchodná podmienka nepreskúmateľná. V tomto zmysle sa konal celý proces a postup,“ doplnil odbor komunikácie rezortu. Zároveň dodal, že ekonomicky oprávnené náklady stráži zákon o cenách. Podobnou rétorikou sa v minulosti oháňali najmä zahraničné reťazce.
Potravinárska komora Slovenska (PKS) oponuje a vidí za schváleným legislatívnym návrhom aj snahu potlačiť podávanie anonymných podnetov. Ako hovorí riaditeľka PKS Jana Venhartová, v dodávateľsko-odberateľských vzťahov je najväčší problém pri upozorňovaní na neprimerané podmienky strach z odvetných opatrení zo strany odberateľov potravín.
Slovenskí potravinári sú rozhorčení, zo zahraničia denne príde až 823 kamiónov plných mäsa a zeleniny
„Preto bola v zákone o neprimeraných podmienkach zavedená možnosť anonymného podania,“ dodáva. Aktuálny legislatívny návrh vlády je podľa Venhartovej aj v rozpore s európskou stratégiou „Z farmy na stôl“ a tiež v rozpore so snahou predchádzať plytvaniu s potravinami.
Cenové eldorádo
Ak štát uvoľní reguláciu v obchode s potravinami, potravinári sa obávajú nespútanej cenovej vojny medzi reťazcami a ich bitky o ešte vyššie marže. Otvorene to priznávajú. „Cenové vojny obchodných systémov vytvoria ešte väčší tlak na dodávateľov potravín, ktorí v mnohých prípadoch dodávajú výrobky s minimálnymi maržami,“ hovorí riaditeľka PKS.
Je preto podľa nej dosť možné, že obchodné reťazce budú viac uprednostňovať zahraničných dodávateľov, keďže na zahraničné potraviny majú vyššie marže a tým aj vyšší zisk. Pekári dokonca upozorňujú, že navrhovaná legislatíva by pomohla zahraničným reťazcom vytláčať z trhu slovenské obchodné siete.
Reťazcom zľavujú aj pri letákových akciách
Vláda zľavuje reťazcom aj pri letákových akciách. Ak legislatíva prejde parlamentom, odberatelia budú môcť po novom nakúpiť v akciách oveľa väčšie množstvo potravín za výhodnejšiu cenu, ktoré po skončení predajnej akcie budú môcť predávať za bežné ceny. Na úkor dodávateľov a nie v prospech spotrebiteľa.
Aktuálne sú aj tieto obchodné finty zakázané. Na otázku, čí sa zahraničné reťazce verejne zaviažu, že v budúcnosti nebudú slovenských potravinárov tlačiť do stratovej výroby predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič neodpovedal.
Dohoda s reťazcami?
Pri otázke, či by mohlo ísť o skrytú dohodu štátu s reťazcami, sú potravinári zdržanliví. Molnár však prízvukuje, že najkompetentnejšie podávať takéto zmeny zákona je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Potravinári sú sklamaní, podiel slovenských produktov na pultoch obchodov stúpol len o vyše percento
„Preto by akákoľvek zmena ovplyvňujúca poľnohospodárov a potravinárov mala byť predložená zo strany ministerstva pôdohospodárstva a mala by vyplývať z medzirezortného pripomienkového konania na tomto ministerstve,“ dodal.
Rezort pôdohospodárstva na otázku, či súvisí zmena legislatívy s častými návštevami zástupcu zahraničných reťazcov na jeho pôde, uviedol, že „komunikuje so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane výrobcov, potravinárskej samosprávy, ako aj s obchodom a reťazcami“.
O tom, či táto legislatíva nakoniec prejde a nastane prudká cenová vojna medzi reťazcami, definitívne rozhodnú až poslanci parlamentu. Slovenskí potravinári sú podľa svojich vyjadrení pripravení o svoju existenciu u zákonodarcov zabojovať.