Rozhovor: V lesoch sa rúbe najmä kvôli kalamitám. Pre peniaze sa to neoplatí

MPRV SR: Podpora agrorezortom
Generálny riadite¾ sekcie lesníctva sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Peter Kicko poèas tlaèovej konferencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na tému: Agrorezort podporí tých, èo dbajú na verejnoprospešné a mimoprodukèné funkcie lesov, detaily pripravovanej vyhlášky o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukèných funkcií lesov a možnosti získania podpory. Bratislava, 9. október 2017. Foto: SITA/Diana Èernáková

V rozhovore s Petrom Kickom sa dočítate:

  • Čo je náhodná ťažba, prečo sa vyskytuje čoraz viac a ako ju rieši novela zákona
  • Čo ohrozuje hlucháňa hôrneho viac ako ťažba dreva
  • Aké nové povinnosti pribudnú lesným hospodárom
  • Či je lykožrút naozaj zámienkou, aby niekto zarábal na lesoch

Práve je v parlamente novela zákona o lesoch. Čo je v ňom najdôležitejšia zmena, kľúčová úprava?

Zosúlaďujú sa práva a povinnosti obhospodarovateľov lesa podľa zákona o ochrane prírody, zákona o lesoch, vrátane zosúladenie so smernicami EÚ o biotopoch a vtákoch. To je veľmi dôležitá úprava pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov a to nielen z dôvodu hroziacich sankcií zo strany EÚ.

Zároveň reagujeme na nové poznatky o stave a vývoji lesov najmä vo vzťahu ku klimatickej zmene a jej možným dopadom.  Z uvedeného dôvodu definujeme prírode blízke hospodárenie v lesoch  a stanovujeme jeho kritériá. Dnes sú mnohé lesné porasty vekovo a výškovo rovnorodé, pričom v prípade použitia prírode blízkeho hospodárenia v lesoch je cieľom dosiahnutie vekovo, výškovo, hrúbkovo a druhovo rozrôznenej štruktúry lesa. V prípade pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch je v takýchto lesoch väčší predpoklad, že nebudú poškodené plošne v celom rozsahu a nevytvoria sa tým veľké plochy bez lesných porastov.

Prečo sa to nerobilo doteraz?

Les je dlhoveké spoločenstvo rastlín a živočíchov a nepestuje sa ako kukurica alebo pšenica. Pri rozsiahlom odlesnení území z dôvodov rozširovania poľnohospodárstva a neskôr banskej činnosti si ľudia začali uvedomovať dôležitosť lesov a systematickej starostlivosti o ne. V tom období sa zväčša ťažilo holorubným hospodárskym spôsobom, pretože to bolo jednoduché a ekonomicky výhodné. Postupne, so zvyšujúcou úrovňou poznania lesov a ich vývoja, zlepšujúcimi sa možnosťami a kvalitou techniky, sa prechádzalo na podrastové spôsoby hospodárenia. Ale dnes, v časoch klimatických zmien, musíme v oveľa väčšej miere zohľadňovať miestne  podmienky a tam, kde je to možné, hospodáriť prírode blízkymi spôsobmi.

Hovorí sa o kalamitách v lesoch a náhodnej ťažbe v lesoch, o čo vlastne ide?

Kalamita je zľudovený pojem pre poškodenie lesov škodlivými činiteľmi. Náhodná ťažba je taká ťažba, ktorej účelom je vykonanie preventívnych opatrení pred vznikom takýchto škôd, ako aj ťažba, ktorou sa takýmto spôsobom poškodené stromy odstraňujú, čím sa zároveň znižuje riziko premnoženia ďalších, v poškodených stromoch sa vyvíjajúcich hmyzích alebo hubových škodcov. Nejde teda o ťažbu nejakým náhodným výberom, ale ide o spracovanie poškodených stromov, teda tzv. kalamity.

Keď sa pozeráme na Nízke Tatry, všetci hovoria o masívnych výruboch. Ale to boli v skutočnosti práve tzv. kalamity a nie teda úmyselná ťažba. Lenže dnes vďaka novému zákonu vieme zabrániť tomu, aby niekto použil kalamitu ako zámienku na ťažbu. Každý hospodár musí náhodnú ťažbu vopred nahlásiť pozemkovému a lesnému odboru príslušného okresného úradu. Pracovníci okresného úradu budú môcť skontrolovať, či naozaj ide o náhodnú ťažbu.

To bol v minulosti problém. Na papieri bola nejaká náhodná ťažba, ale realita bola iná a vyrúbalo sa viac stromov.

Mali sme veľa takýchto podnetov, spätne sa však ťažko dokazuje, či naozaj išlo o náhodnú ťažbu. Navyše je potrebné si uvedomiť, že pre bežného občana ešte na prvý pohľad zdravý a zelený strom je už škodlivými činiteľmi napadnutý a bez jeho rýchleho ošetrenia alebo odstránenia sa škodlivý činiteľ bude rýchlo šíriť a namiesto niekoľko stromov vzniknú veľké poškodené plochy lesa, ako sme dnes toho z rôznych dôvodov svedkami.

Práve v nadväznosti na tieto uvádzané rôzne podozrenia lesníkov zo zneužívania inštitútu náhodnej ťažby, sme sa rozhodli celý systém sprísniť a zosúladiť ho aj s princípmi a postupmi ochrany druhov a biotopov podľa zákona o ochrane prírody. Podľa predkladaného návrhu sa vznik náhodnej ťažby pred jej začatím oznámi pozemkovému a lesnému odboru okresného úradu, a to najmä prostredníctvom informačného systému, o čom budú bezodkladne informovaní nielen orgány ochrany prírody ale aj štátna ochrana prírody. Oni tiež budú môcť skontrolovať, či je náhodná ťažba oprávnená a či spracovaním kalamity nedôjde k poškodeniu cenných biotopov alebo druhov. Na základe takéhoto posúdenia sa vykonanie náhodnej ťažby bude môcť obmedziť, stanoviť podmienky jej vykonania alebo sa zakáže.

Takže bude sa dať zabrániť takejto ťažbe vopred?

V prvom rade nikto si neželá, aby boli lesy poškodzované škodlivými činiteľmi a následne bolo nevyhnutné vykonať náhodnú ťažbu. Avšak v novele zákona práve vo väzbe na legálnosť a opodstatnenosť náhodnej ťažby majú orgány lesného hospodárstva aj ochrany prírody lehotu 10 dní od oznámenia náhodnej ťažby, počas ktorej nesmie obhospodarovateľ lesa náhodnú ťažbu vykonávať. Musí čakať na rozhodnutie, ako má obhospodarovateľ lesa postupovať. Ak sa orgány nevyjadria a ťažbu nepozastavia, tak je všetko v poriadku.

Teda spravidla sa nevydáva povolenie alebo súhlas, ale je tu možnosť kontroly a pozastavenia ťažby. Orgány ochrany prírody môžu v chránených územiach stanoviť podmienky vykonania ťažby, prípadne ju až zakázať. V národných parkoch  sa bude vydávať súhlas v prípade náhodnej ťažby nad 0,3 hektára. Povinnosť obhospodarovateľov lesa nahlasovať náhodnú ťažbu platí vo všeobecnosti, teda vo všetkých stupňoch ochrany. Obhospodarovateľ lesa ohlási vznik náhodnej ťažby, ak je na súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára alebo ak jej rozsah je väčší ako 15 percent objemu dreva v poraste. Ak je tento rozsah prekročený, už sa musí nahlasovať takpovediac každý strom, ktorý bude predmetom náhodnej ťažby.

Čo ak to niekto poruší a vyrúbe to, čo nemá?

Za porušenie predpisov sa vyvodzujú sankcie. Aké, to závisí od toho kto, čo, ako a akým spôsobom tieto porušil. Takže sa to potom rieši v rámci trestných konaní, ak ide o väčšie škody, alebo sa to rieši v rámci kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy formou priestupkov, iných správnych deliktov a s tým súvisiacich sankcií, najmä formou pokút. Ak však ide o zanedbanie alebo nevykonanie povinností odborne spôsobilých osôb, napríklad odborných lesných hospodárov, za porušenie hrozí zánik platnosti ich odbornej spôsobilosti.

Pripomeňme si príklad z Veľkej Fatry, kde sa ťažilo v biotopoch hlucháňa. Myslí nový zákon aj na takéto prípady?

Samozrejme, aj takéto prípady zákon rieši. V tomto prípade šlo o náhodnú ťažbu, teda spracovanie kalamity. Obhospodarovateľ lesa má zo zákona povinnosť kalamitu, z ktorej hrozí ďalšie šírenie škodlivých činiteľov, spracovať. Jemu v podstate nič nebráni, aby to urobil. Ale obhospodarovateľ lesa nemusí byť odborníkom na ochranu prírody a nemá odkiaľ vedieť, že tam je biotop hlucháňa. Musí mu to niekto povedať a prípadne stanoviť podmienky vykonania ťažby alebo ju zakázať. Lesníci si sami od seba nemôžu dovoliť kalamitu nespracovať. Robia len svoju povinnosť. V prípadoch, že vo verejnom záujme prevažuje napríklad záujem ochrany hlucháňa, netreba sa tam priväzovať o stromy, stačí rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorý ťažbu zakáže pre tento verejný záujem.

Pre hlucháňa však nie je dobré žiadne krajné riešenie. Hlucháň príde o časť svojich súčasných biotopov tak či tak. Je to obeť klimatickej zmeny.

Kalamitných ťažieb pribúda a väčšinou ide o smreky. Tie napáda lykožrút, ktorému vyhovuje súčasná klíma. Nepríde jedného dňa čas, že prídeme o smreky úplne? Nie je táto náhodná ťažba len predlžovaním utrpenia?

Môže to tak byť, aj keď si nemyslím, že o smreky úplne prídeme, len sa zmenia lokality, na ktorých bude mať vhodné podmienky na svoj rast. Všetci vidíme, že rastové podmienky sa z dôvodu klimatickej zmeny prudko menia, čomu sa bude musieť prispôsobovať aj druhové zloženie našich lesov.

Musíme si tiež uvedomiť, že náhodná ťažba je preukázateľne najúčinnejším opatrením na zabránenie ďalšieho šírenia škodlivých činiteľov, ak by sme ju nerobili, rozpad lesov by bol príliš prudký a jeho následky ďaleko negatívnejšie. V súčasnosti máme na Slovensku pokles zastúpenia smreka z 26 na približne 22 %, teda ak by sme náhodnou ťažbou rozpad smrekových lesov nespomaľovali, dnes by sme tu možno nemali lesy na takmer štvrtine ich výmery. To snáď nikto z nás nechce.

Smrekové lesy sú ale ekonomicky zaujímavé. Nejde tu skôr o peniaze?

Áno, v bežných časoch je smrek ekonomicky veľmi významnou a zaujímavou drevinou. Dnes však takmer 90 % ťažby smrekového dreva pochádza z náhodnej ťažby, teda tých kalamít. A kalamitné drevo nie je ekonomicky zaujímavé a výhodné. Trh je zaplavený takýmto kalamitným drevom. U nás to drevo ani nechcú ťažiť. Je to ekonomicky stratové, lebo drevo má nízku kvalitu a je ho veľmi veľa. Z dôvodu veľkého poškodenia lesov veľké množstvá kalamitného dreva majú aj napríklad v Česku, Nemecku, Taliansku. Je to problém celej Európy.

Keď takéto rozsiahle poškodenie lesa nastane, prípadne sa vykoná náhodná ťažba, tak les veľmi dlho negeneruje žiadny zisk. Desiatky rokov budú vlastníci lesa alebo jeho obhospodarovatelia do lesa len investovať.

Nie je teda lepšie jednoducho nechať lykožrúta tak? Napríklad v Českom Švajčiarsku nechali lykožrúta požrať celé smrekové porasty a tak sa ho zbavili. Nie je toto ťaženie a vysádzanie stromov len predlžovanie nevyhnutného, teda že nakoniec o smreky prídeme?

To si nemyslím. Pozitívum je v tom, že urýchlime obnovu lesa. Suchý smrekový les sa neobnoví tak rýchlo, ako keď my suché stromy odvezieme a vysadíme zmiešaný les. Taký, ktorý odpovedá súčasným a predpokladaným stanovištným podmienkam.

A zase netvrdím, že musíme spracovať každú jednu kalamitu. Určite má význam ponechať niektoré územia úplne bez zásahu. Ale nemôže byť bezzásah všade. Toto je výzva. Urobme si analýzu lesov, čo chceme chrániť a čo chceme využívať, nielen hospodársky. Na Slovensku však nikdy neboli také kalamity, ako sú teraz. Tie kalamity po vetre, kedy ležia na zemi polámané alebo vyvrátené stromy, sú jasné na prvý pohľad. Ale stromy napadnuté lykožrútom v prvých fázach laik nerozozná. Tie sú pritom z hľadiska možného šírenia najhoršie, pritom vyzerajú ako zdravé. V nich sa lykožrút množí a odtiaľ vylieta a napáda okolité stromy, pričom pri premnožení sa mu neubránia ani inak zdravé jedince. Tie suché stromy je z hľadiska šírenia lykožrútov zbytočné spracovávať. Tam už tento drobný chrobák nie je.

Prečo sa to potom robí? Všetci poznáme fotky z lesov, ktoré sú vyrúbané dohola práve kvôli podkôrnemu hmyzu.

Predsa aby obhospodarovateľ lesa ten les čo najskôr obnovil tak, aby tento mohol plniť všetky jeho funkcie.  Zjednodušene povedané – keď lykožrút napadne stromy, tie vyschnú a máme dve možnosti. Nechať to tak a pustiť lykožrúta ďalej, nech sa šíri a poškodí aj okolité lesy. Alebo môžeme dať tie napadnuté stromy preč a rýchlo ten les obnovíme. Lenže keď to dáme všetko preč, vyzerá to ako veľká holina. Ale toto sa nerobí pre zisk. Zisk z takejto ťažby ledva pokryje náklady na obnovu lesa.

Čo keby to hospodár nechal tak?

Tak sa nám to poškodenie lesov bude rozširovať. Jasné, príroda časom les obnoví sama. Alebo príde lesník, vyťaží a zalesní a tým prírode pomôže v obnove lesa v oveľa kratšom čase. Takto sa urýchli proces zalesnenia. Ideálne by však bolo, keby sme zasiahli už v čase, kedy bol lykožrút napríklad v dvoch stromoch. Tie by sa vytiahli, odkôrnili a problém je vyriešený. Ale tým, že sa to nechalo takto rozšíriť, tak to takto vyzerá.

V chránených územiach si to môžeme dovoliť, ale musíme vytvoriť podmienky na zabránenie šírenia týchto škodlivých činiteľov do okolia. Rešpektujme pritom vlastníctvo a v prípade jeho obmedzenia musíme nájsť kompenzačné mechanizmy. Nie je na mieste jednostranná kritika, že lesníci nič nerobia.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Kicko
Firmy a inštitúcie MPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR