Linka proti krutosti Slobody zvierat vlani dostala od občanov 1 077 podnetov o zlom zaobchádzaní so zvieratami, pomohla v 967 prípadoch.
Bratislavský útulok Polianky a 25 regionálnych útulkov Slobody zvierat prijali za minulý rok 7 887 psov a mačiek, ktoré odchytili na uliciach alebo odobrali majiteľom pre zlú starostlivosť či týranie. Pôvodným majiteľom sa podarilo vrátiť 1 956 zvierat, nový domov prostredníctvom adopcie si našlo 5 777 psov a mačiek. Sloboda zvierat Bratislava v roku 2018 prijala 1 827 psov a 578 mačiek, k pôvodnému majiteľovi sa vrátilo 702 zvierat, osvojených bolo 1 642 zvierat. „Teší nás, že stúpa počet zvierat, ktoré sa z útulku vracajú domov k majiteľom, pretože čoraz viac psov a mačiek v hlavnom meste a okolitých obciach je začipovaných,“ uviedla Pavla Dugovičová, predsedníčka Slobody zvierat.
Zo zvierat nájdených v Bratislave a jej okolí je podľa Dugovičovej začipovaných asi 25 percent, v regiónoch je to zatiaľ menej ako desať percent. „Veríme, že povinné čipovanie, ktoré zaviedla novela veterinárneho zákona, významne zvýši podiel začipovaných, a teda i vrátených zvierat,“ zdôraznila. Dodala, že všetky neoznačené prijaté zvieratá boli začipované a tie, čo ostali v útulku aj vykastrované. V prípade nálezu zabehnutého zvieraťa majú Bratislavčania volať mestskú políciu na číslo 159, odchyt vykoná Sloboda zvierat. V obciach majú občania kontaktovať miestnu políciu alebo starostu. Zákon o veterinárnej starostlivosti nariaďuje obciam vykonávať odchyt túlavých zvierat a umiestňovať ich do karantén a útulkov. „Žiaľ, mnohí starostovia o týchto povinnostiach stále nevedia a povinnosti samospráv a štátu suplujú útulky, ktoré zachraňujú zvieratá len z darov občanov,“ vysvetlila Dugovičová.
Týrané alebo zanedbávané zvieratá je možné oznámiť na Linke proti krutosti (LPK) Slobody zvierat, ktorej šéfuje hlavný inšpektor Jozef Chmel. Ako uviedol, minulý rok dostala LPK od občanov 1 077 podnetov o zlom zaobchádzaní so zvieratami, pomohla v 967 prípadoch, 247 psov inšpektori odobrali a umiestnili do útulkov Slobody zvierat. „Väčšina podnetov bola opodstatnená a šlo takmer vždy o týrané zvieratá, najmä dlhodobo zanedbávané, trpiace podvýživou, s vrastenými reťazami,“ konštatoval Chmel. Najčastejšie podľa neho riešia zvieratá držané permanentne na krátkej reťazi, bez adekvátneho pohybu, výživy a prístrešku. Vyhláška hovorí, že zviera musí mať umožnený denný voľný pohyb, nesmie byť celodenne na reťazi ani vo voliére, predpisuje tiež riadny prístrešok s podlahou, ktorý z troch strán chráni pred nepriazňou počasia, prístup k vode a krmivu, očkovania a veterinárne ošetrenie, vysvetlil Chmel.
