Slováci dovážajú stále viac agropotravinárskych výrobkov ako vyvážajú, dopad mal aj vstup do EÚ

Nákup, obchod, potraviny
Foto: ilustračné, Thinkstock Foto: ilustračné, Thinkstock

Slováci dovážajú stále viac agropotravinárskych výrobkov ako vyvážajú. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenska v období január až august 2019 bolo pasívne v objeme -1,19 mld. eur. V porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 57,1 mil. eur, čo predstavuje 5,0 %. Informovala o tom na internetových stránkach Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Henrieta Vrábľová z Odboru potravinárstva a obchodu SPPK.

Podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) sa kladné saldo s agropotravinárskymi výrobkami SR za uplynulých 30 rokov vyskytlo len vo dvoch za sebou idúcich rokoch 1991 a 1992, odvtedy sa začala v podstate kontinuálne prehlbovať záporná bilancia zahraničného obchodu slovenského agrorezortu.

Vyšší dovoz rastlinných výrobkov

Záporné saldo vývozu a dovozu sa v medziročnom porovnaní zvýšilo podľa SPPK pri živočíšnych výrobkoch o 16,9 %, u tukov a olejov o 9,4 % a u potravín, nápojov a tabaku o 1,1 %. Naopak, znížilo sa pri rastlinných výrobkoch o 3,1 %. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v mesiacoch január až august 2019 bol v objeme 3,07 mld. eur. V porovnaní s rokom 2018 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 3,4 % vyšší.

Vyšší dovoz bol v sledovanom období roku 2019 oproti roku 2018 zaznamenaný podľa SPPK pri rastlinných výrobkoch o 6,1 %, v odvetví potravín, nápojov a tabaku o 4,3 % a pri živočíšnych výrobkoch bol dovoz vyšší o 0,9 %. Medziročne sa dovoz znížil len v odvetví tukov a olejov o 9,6 %.

V období január až august 2019 sa vyviezli agropotravinárske výrobky v celkovej hodnote 1,88 mld. eur, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 2,4 %. V medziročnom porovnaní sa podľa SPPK zvýšil vývoz rastlinných výrobkov o 8,5 % a vývoz potravín, nápojov a tabaku o 6,8 %. Medziročne sa znížil vývoz živočíšnych výrobkov o 10,0 % a vývoz tukov a olejov o 30,3 %.

Vysoké prebytky u mäsa

Agropotravinársky zahraničný obchod (ZO) SR sa od r. 1989 vo všeobecnosti nevyvíjal podľa Daniela Hrežíka z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR priaznivým smerom. Kladné saldo sa za uplynulých 30 rokov vyskytlo len vo dvoch za sebou idúcich rokoch 1991 a 1992, odvtedy sa začala v podstate kontinuálne prehlbovať záporná bilancia ZO nášho agrorezortu.

Uvedené dva úspešné roky boli odrazom ekonomickej reformy v rezorte, uskutočnenej v rokoch 1990-1991, transformačným procesom v poľnohospodárstve, liberalizáciou cien a obmedzovaním štátnej podpory. Zmenou ekonomickej politiky v oblasti cien a dotácií sa zmenil dopyt po niektorých komoditách a vyskytli sa vysoké prebytky napr. u mäsa a mlieka. Za pomoci vývozných subvencií ich bolo treba vyviezť, čo sa premietlo na aktívnom salde ZO, avšak po ich vyvezení sa naše saldo aj vplyvom postupného obmedzovania výroby začalo prehlbovať v záporných hodnotách,“ ozrejmil vývoj po roku 1989 pre agentúru SITA Daniel Hrežík.

Od roku 1993 možno pozorovať prepad salda ZO do záporných hodnôt. „Na tomto vývoji sa podpísal najmä vznik samostatnej Slovenskej republiky (zrušenie ČSFR) a tiež členstvo SR v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA) od marca 1993. Oveľa významnejšie narástol dovoz oproti vývozu, hoci došlo len k čiastočnej liberalizácii vzájomného obchodu s agropotravinárskymi komoditami v rámci CEFTA. V roku 2005 bol zaznamenaný ďalší prepad salda agropotravinárskeho ZO, a to vstupom SR do EÚ a zmenou podmienok obchodu a tovarovej štruktúry obchodnej výmeny, keď sa Slovensku otvorili možnosti obchodovať nielen s tradičnými agrárnymi komoditami, ale aj so spracovanými potravinami smerom do západnej časti EÚ,“ dodal Hrežík.

Zahraničné obchodné reťazce

Podľa Daniela Hrežíka je tiež dôležité spomenúť, že po vstupe SR do sa začali v domácej obchodnej sieti postupne etablovať zahraničné obchodné reťazce so širokým tovarovým sortimentom, ktoré postupne začali mať čoraz náročnejšie požiadavky.

Neraz praktizovali nekalé obchodné praktiky voči domácim dodávateľom výrobkov, čím sa tieto stávali menej konkurencieschopnými a začali ich z pultov, resp. regálov týchto reťazcov vytláčať lacnejšie výrobky s pôvodom z krajín starých členov EÚ aj vďaka vyšším dotáciám. Mnoho slovenských potravinárskych výrobcov tým bolo nútených ukončiť podnikanie, no tento trend mali na svedomí aj niektorí domáci a hlavne zahraniční investori, ktorí kúpili určité potravinárske prevádzky na území SR, aby ich onedlho zavreli,“ uzavrel Hrežík.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie Agropotravinársky zahraničný obchod (ZO) SRMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora