Slovenské domácnosti aj napriek karanténe produkujú viac odpadu, jeho odvoz by mal byť prioritou

odpad, smetiari

Opatrenia zavádzané na Slovensku v súvislosti s nákazou COVID-19 zastavili alebo obmedzili prevádzku mnohých odvetví a firiem. Odpadu z ich prevádzky sa tak pochopiteľne produkuje menej. Obyvatelia sa ale na druhej strane prevažne zdržiavajú vo svojich domácnostiach, v ktorých produkujú aj niekoľko kilogramov odpadu denne.

Pribudol zdravotnícky materiál

V mnohých európskych krajinách, zvádzajúcich boj s nákazou, sa práve preto apeluje na to, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou oblasťou v boji proti šíreniu COVID-19. Informovala o tom v stredu analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Viac o téme: Koronavírus

Obyvateľ SR podľa údajov Štatistického úradu SR počas „normálneho režimu“ vyprodukuje denne 1,2 kilogramu komunálneho odpadu, no v aktuálnej situácii, to môže byť podľa Sadovskej aj viac.

„Najnovšie k bežnému komunálnemu odpadu z domácností pribudol vo väčšej miere aj použitý zdravotnícky materiál – ochranné rúška, rukavice či obleky. U takéhoto druhu odpadu hrozí riziko kontaminácie a teda aj šírenia nákazy. Preto je dôležité zvýšiť pozornosť a bezpečnosť aj pri zbere či nakladaní s odpadom, s dôrazom na ochranu zamestnancov odpadového hospodárstva,“ pokračovala Sadovská.

Na problematiku odpadového hospodárstva len pred niekoľkým dňami upozornila aj OSN. Vo svojom vyjadrení doslova žiada vlády jednotlivých krajín, aby sa nakladanie so zdravotníckym, komunálnym a iným nebezpečným odpadom začalo považovať za naliehavú a nevyhnutnú verejnú službu s cieľom minimalizovať možné sekundárne vplyvy na zdravie a životné prostredie.

Intenzívne dopady na ľudské zdravie

„OSN tak reaguje na neustále sa rozširujúcu pandémiu COVID-19 a jej stále intenzívnejšie dopady na ľudské zdravie a hospodárstvo. Za veľkú hrozbu považuje práve nesprávnu manipuláciu so zdravotníckym odpadom. Účinné nakladanie s takýmto odpadom si podľa organizácie vyžaduje náležitú identifikáciu, zber, skladovanie, prepravu, úpravu a zneškodnenie alebo zhodnotenie. S tým logicky súvisí dezinfekcia, ochrana, ale aj odborná príprava personálu vykonávajúceho tieto činnosti. OSN kladie dôraz aj na bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z domácností, nakoľko práve použité rúška, rukavice, ale napríklad aj expirované lieky sa do komunálneho odpadu môžu veľmi ľahko dostať,“ dodala Sadovská.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Kľúčovým sa vo väčšine krajín EÚ stáva zber a zneškodňovanie nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. „Špeciálny dôraz sa kladie na odpad, ktorý produkuje zdravotnícky personál či nakazení občania. Domácnostiam s infikovanými členmi sa odporúča všetok odpad ukladať do vriec, tieto vrecia uzavrieť a z dôvodu limitovanej životnosti vírusu vyhodiť do nádob až s určitým časovým oneskorením (24 – 72 hodín). Niektoré krajiny domácnostiam s nakazenými členmi dokonca odporúčajú odpad dočasne vôbec netriediť. To všetko vzhľadom na fakt, že vírus môže na určitých povrchoch prežívať nejakú dobu a môžu s ním prísť do kontaktu posádky odpadárskych vozidiel,“ upozornila Eva Sadovská.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eva Sadovská