Slovenské lesy potrebujú pomôcť, neštátni majitelia lesov žiadajú aj vytvorenie Klimatripartity

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Les, stromy
Foto: ilustračné, Getty images

Klimatický zmier vytvorením klimatickej tripartity pre zelenšie Slovensko a vyplatenie podpory na mimoprodukčné funkcie lesov v plnej výške sú hlavnými bodmi výzvy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, ktorú v pondelok podporili účastníci žilinského informačného dňa organizovaného Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (ÚRZVNLS). Neštátni majitelia lesov žiadajú, aby štát za rok 2019 vyplatil podpory na mimoprodukčné funkcie lesov v plnej výške 8,5 milióna eur.

Výzva je určená všetkým zodpovedným orgánom, ale aj dotknutým klimatickými zmenami. Je určená politikom, vláde aj verejnosti. Nežime v bubline Slovenska, ale pozrime sa na stav lesov v celej Európe. Slovenské lesy potrebujú pomôcť. Tak ako dostávajú pomoc od národných entít v Čechách, Rakúsku, Taliansku a Nemecku, tak sa musí Slovensko postaviť k svojmu národnému lesnému bohatstvu,“ priblížil výzvu predseda ÚRZVNLS Milan Ovseník.

Vytvorenie tzv. Klimatripartity

Neštátni majitelia lesov žiadajú po vzore sociálnej tripartity vytvorenie tzv. Klimatripartity. „Podobne ako pri sociálnom zmieri by v nej mali byť všetci kľúčoví partneri, a teda zástupcovia ústrednej štátnej správy, členovia spoločenstiev hospodáriacich v lesoch a tiež zástupcovia odbornej verejnosti, ktorí k téme majú čo povedať,“ skonštatoval Ovseník.

Súkromní vlastníci vyzývajú k vyplateniu podpôr na mimoprodukčné funkcie lesov za rok 2019 v plnej výške 8,5 milióna eur a zároveň požadujú vyčlenenie adekvátnej podpory pre budúci rok ešte do parlamentných volieb.

Zákon o ochrane prírody

O výzve ešte v štádiu návrhu cez víkend hovorili urbárnici v Trenčianskom kraji. Šéf tamojšieho regionálneho združenia Juraj Vanko upozorňuje, že diskutovať o problematike lesov na národnej úrovni už nestačí. „S našimi oponentmi môžeme viesť diskusie už len na úrovni judikátov, či už našich alebo medzinárodných. Novelizovaný zákon o ochrane prírody napríklad hovorí, že v 4. a 5. stupni ochrany sa vyhlasujú chránené územia so súhlasom vlastníka. Ale samozrejme s dodatkom, že to neplatí, ak ide o územia európskeho významu a nesúhlas vlastníka by mohol ohroziť ich celistvosť. Pri rozporovom konaní nám ministerstvo sľúbilo, že tento dodatok zo zákona vypadne, čo sa však nestalo,“ zdôraznil Vanko s tým, že neštátni vlastníci lesov uvažujú o podaní na Európsky súd pre ľudské práva.

„Má to však háčik, toto podanie nebude lacné, ale ja si myslím, že ak každý prispeje eurom na hektár lesného pozemku, tak nám to nikomu krk nevykrúti,“ dodal Vanko.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska združuje 11 regionálnych združení zoskupujúcich najmä urbáre hospodáriace na takmer 400-tisíc hektároch pôdy. Členmi únie sú regionálne združenia sídliace v Senci, Dubnici nad Váhom, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Čadci, Tvrdošíne, Turanoch, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Sabinove a Rožňave.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie ESĽP Európsky súd pre ľudské právaÚRZVNLS Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska