Aktualizované: Vinári očakávajú jeden z najhorších rokov, môže za to sucho aj nekalé praktiky

vino, vinohrad, hrozno
Foto: SITA/Martin Medňanský
  • aktualizované 29. júla 17:17

Slovenskí vinohradníci očakávajú podľa Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS) jeden z najhorších rokov za posledné desaťročia. Má byť za tým viacero faktorov, ktoré znamenajú pre pestovateľov hrozna a výrobcov slovenského vína ekonomicky neúnosnú záťaž.

Lacné víno s nejasným pôvodom

„Niektorých vinohradníkov a vinárov to môže položiť. Ide predovšetkým o nekalú konkurenciu lacného vína s nejasným pôvodom, a tým pádom aj nízke výkupné ceny za slovenské hrozno, ktoré nedokážu pokryť ani náklady na jeho dopestovanie a zber. Navyše, pestovateľov trápi sucho, takže očakávajú síce kvalitné hrozno, no menšiu úrodu,“ konštatoval cech.

Už v prvom polroku vinári a vinohradníci, ktorí sú aktuálne združení v CVVS, zaznamenali výrazný pokles v predaji vína. „Na druhej strane sa ale darí predajom prevažne lacných vín nízkej kvality, často s nejasným pôvodom, keďže v tomto ohľade chýba dôkladná kontrola. Podpísal sa to pod avizovaný malý záujem o slovenské hrozno z ročníka 2019. Navyše, veľkí výrobcovia vína avizujú výkupné ceny hrozna na úrovni 0,30 eura za kilogram. Hrozno sa na Slovensku dá dopestovať od 0,42 eura za kilogram. To je minimálna najoptimistickejšia cena, ktorá sa odvíja od hektárového výnosu, veku vinice, ceny práce, lokality a ďalších faktorov. Dá sa predpokladať, že nastal najkritickejší rok za posledných niekoľko desiatok rokov,“ povedal Martin Pomfy z CVVS.

Nekontrolovaný dovoz hrozna

Vinári majú podľa cechu zásoby vína ešte z predošlých ročníkov a preto budú spracovávať menej hrozna z novej úrody. Slováci totiž podľa vinárov nie veľmi radi kupujú staršie vína a uprednostňujú skôr aktuálnejšie ročníky, najmä u bieleho vína.

Slovenskí pestovatelia hrozna nedokážu podľa cechu reálne konkurovať producentom z južnejšie položených štátov, z ktorých sa na Slovensko dováža hrozno, ale aj víno vo veľkom.

„Je tu vážne podozrenie na nekontrolovaný dovoz hrozna a vína v obrovských cisternách zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku len plní do fliaš. Niektorí nepoctiví vinári ho predávajú ako slovenskú produkciu. Za etiketou sľubujúcou domáci pôvod a teda vysokú kvalitu, sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska alebo Moldavska. Signály z trhu sú také, že takéto praktiky z roka na rok pribúdajú. Tomu vážne nedokážeme konkurovať,“ zdôraznil predseda CVVS Miroslav Fondrk.

Cena je zákonite vyššia

Z geografického hľadiska v rámci pestovania hrozna sa Slovensko nachádza na severnom okraji. V starších viniciach sú preto podľa CVVS priemerné hektárové výnosy na úrovni 7 ton na hektár a pri nových výsadbách je to na úrovni 12 ton (tento rok vzhľadom na nedostatok vlahy očakávajú vinohradníci menšiu úrodu, no kvalitné hrozno).

V teplých krajinách sú hektárové výnosy niekoľkonásobne vyššie, aj do 35 ton na hektár. Preto sú slovenské vína zákonite zväčša drahšie ako tie, ktoré sú produkované v teplejších krajinách.

„Ak vinohradník priebežne investuje do viníc a chce dopestovať hrozno, z ktorého sa majú vyrobiť vína vyššej kvality, tak sa cena hrozna musí vyšplhať podstatne vyššie. V ročníku 2018 sa prvý raz stalo, že vinohradníci nedokázali predať celú úrodu a časť úrody ostala napospas zveri vo viniciach. Cenu hrozna ovplyvnil aj znížený dopyt z ČR. Ďalším faktorom, ktorý výrazne prispel k zníženému záujmu o domáce hrozno, bol pretlak maďarského hrozna pri cene 0,30 eura za kilogram,“ ozrejmil Pomfy.

Nedokonalý systém evidencie

Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje v prvom rade zmeniť nedokonalý systém evidencie a kontroly pôvodu vína, ktoré sa na Slovensko dováža.

„Napríklad v ČR vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnymi pokutami. Následne podobné praktiky s falšovaním domáceho vína prakticky vymizli. Pôvod vína sa dá pomerne jednoducho zistiť a sú na to prístroje, ktoré bežne používajú aj v spomínanej ČR či v Rakúsku,“ dodal Fondrk.

Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska je občianske združenie, ktorého členmi sú vinohradníci a vinári zo všetkých vinárskych oblastí Slovenska. Cech v súčasnosti zastupuje už viac ako päťdesiat vinohradníkov a vinárov, pričom ďalší postupne pribúdajú. Jeho cieľom je zabrániť likvidácii slovenského vinohradníctva a zlepšiť podmienky pri tvorbe slovenských vín.

Zväz informácie o problémoch nemá

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) nemá informácie o tom, že by slovenskí spracovatelia avizovali dramatické problémy vo výkupe hrozna, ako to avizoval Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska.

„Samozrejme, ceny hrozna ako aj ceny ostatných poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych komodít závisia od dohody medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Na tieto dohody ZVVS nemôže mať reálny vplyv, sú v plnej kompetencii hospodárskych subjektov. Členovia zväzu sú nielen vinári ale aj pestovatelia hrozna (cca 50 % produkcie SR), tak majú možnosť posúdiť reálne náklady na pestovanie hrozna v súvislosti so všetkými vstupmi do pestovania, kladnými aj zápornými,“ uviedol v reakcii na pondelkové vyjadrenia CVVS pre agentúru SITA prezident ZVVS Ondrej Celleng.

ZVVS však súhlasí s tým, že problémom, na ktorý upozornil v pondelok CVVS, sú klimatické zmeny. ZVVS potvrdil, že vplývajú aj na vinohradníctvo a vinárstvo. Teplé počasie ale podľa ZVVS nemusí byť až takým problémom pri správnej reakcii vinárov.

„V niečom sú pozitívne, v niečom negatívne. Pozitívne sú pre kvalitu červených vín, (lepšia technologická zrelosť hrozna) a negatívnejšie sú pre biele vína, hlavne čo sa týka straty kyselín a zvýšenia pH. Vinári však majú rôzne technologické možnosti ako negatívne vplyvy na víno korigovať. Čo sa týka vlahového deficitu v roku 2019 oproti roku 2018, je rôzny, závisí od konkrétnych lokalít, napr. v stredoslovenskej vinohradníckej oblasti bolo množstvo zrážok naopak vyššie za rok 2019 ako za rovnaké obdobie v roku 2018 o 10 %. Veľkosť úrody je ovplyvnená aj inými faktormi ako len zrážkami, a to chorobami, odpočinkom rastlín po vyššej úrode, atď.,“ uzavrel Celleng.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martin PomfMiroslav Fondrk