Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie, vyzýva S-O-S

Autumn 2964096_1280.jpg

Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie, je čas na proaktívnu environmentálnu politiku. Výzvu s týmto odkazom víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám symbolicky na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S). Signatári vyzývajú európske inštitúcie, aby podstatne sprísnili dohľad nad tým, ako sa členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, (ne)starajú o svoje a zároveň európske hodnoty prírody, krajiny, kultúrneho dedičstva a celkovo životného prostredia na svojom území. V tomto smere je podľa nich nevyhnutné zásadne zmeniť viaceré dosiaľ používané prístupy a mechanizmy, pričom absurdné prideľovanie eurofondov aj na činnosti poškodzujúce prírodu a životné prostredie sú len príslovečnou špičkou ľadovca v kontexte týchto nevyhnutných zmien. Agentúru SITA o tom za S-O-S informovali Mikuláš Huba a Ľubica Trubíniová.

Výzva konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti. Ochranári si však všímajú aj celoeurópsky kontext nedávnych eurovolieb a konštatujú, že po tom, ako sa na vrchol problémov a výziev, vnímaných občanmi EÚ, dostala klíma a životné prostredie a po tom, ako sa v eurovoľbách rozhodlo, že Európsky parlament citeľne ozelenie, je namieste, aby aj od nich zaznela požiadavka na zásadné ozelenenie Európskej komisie a ďalších európskych inštitúcií.

„Je najvyšší čas, aby aj Slovensko po vzore viacerých iných veľkostne porovnateľných európskych štátov začalo konečne robiť pozitívnu a perspektívnu proaktívnu environmentálnu politiku: v prvom rade doma, ale zároveň i na celoeurópskej a globálnej úrovni. Netvrdíme, že všetko, čo sa u nás v tejto oblasti robí, je zlé. Ale sme zásadne proti tomu, aby sme boli na medzinárodnej scéne naďalej vnímaní ako zápecníci, brzda pozitívnych environmentálnych reforiem, ´lídri´ v brutálnej likvidácii prírody a krajiny, najmä lesov, voľne rastúcej zelene, pôd a riek, outsideri v nakladaní s odpadmi či vo sfére štátnej environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, bezohľadní znečisťovatelia zásob podzemných vôd a podporovatelia škodlivých – neudržateľných vývojových trajektórií typu stratovej ťažby a spaľovania nekvalitného a toxického hnedého uhlia na Hornej Nitre. Pripomíname, že takéto správanie sa štátu a časti verejnosti je okrem iného aj v absolútnom protiklade k tomu, že iniciátormi a hýbateľmi pozitívnych spoločenských zmien pred 30 rokmi boli na Slovensku práve ochranári,“ konštatuje výzva.

Prvým signálom zmeny by v zmysle výzvy S-O-S mohlo byť, aby Slovensko za šéfa a členov Európskej komisie navrhlo environmentálne skutočne vzdelaných a uvedomelých ľudí a za eurokomisárov/ky pre životné prostredie a klímu presadzovalo kompetentných a dôveryhodných environmentalistov. Aj keď je to v prvom rade v kompetencii vlády, logicky by takúto požiadavku mohli a mali presadzovať aj novozvolení poslanci a poslankyne, uvádza S-O-S.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom