Slovensko má viac skládok ako je európsky priemer, za nebezpečné odpady nám hrozia vysoké sankcie

Nelegálna skládka
Toxický odpad z nelegálnej skládky. Foto: FB OZ Triblavina, www.facebook.com

Slovensku hrozia za nebezpečné skládky odpadu vysoké sankcie od orgánov Európskej únie. Vyplýva to z výsledkov kontroly skládok odpadu, ktorú uskutočnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). V tlačovej správe o tom informoval hovorca úradu Marek Papajčík.

Kontrola ukázala, že sa na Slovensku skládkuje dvojnásobok odpadu v porovnaní s európskym priemerom. Štát navyše nemá nastavený účinný systém kontroly prevádzkovateľov jednotlivých skládok.

Nefunkčné skládky neuzavreli

Európska Komisia (EK) už pred dvoma rokmi vyčítala Slovensku, že 21 nebezpečných skládok odpadu naďalej funguje bez plánov úprav, ktoré majú odstrániť riziká možného znečistenia okolia. Ďalších 14 skládok síce už nie je v prevádzke, avšak neboli uzavreté spôsobom predpísaným európskymi i národnými pravidlami.

Slovensko sa tak opakovane vystavuje riziku uvalenia vysokých sankcií. Tie mu už pritom boli v minulosti udelené napríklad za nedodržanie procesov uzatvorenia skládky v Považskom Chlmci. Krajina ešte v roku 2018 dostala pokutu od Európskeho súdneho dvora vo výške jedného milióna eur. Spolu so sankciami za oneskorenie sa pokuta vyšplhala na 1,885 milióna.

Na Slovensku sa prevádzkuje viac ako 100 skládok odpadu, pričom ďalších takmer 800 sa už nepoužíva, majú byť uzavreté a prevádzkovateľ je povinný ich rekultivovať. Občania v poplatkoch prispievajú na tvorbu finančnej rezervy, ktorá má garantovať, že uzatvorená skládka bude bezpečne rekultivovaná a nestane sa zdrojom významného znečistenia prírody.

Kontrolóri počas výkonu auditu identifikovali osem skládok, ktoré nemali vytvorenú žiadnu zákonnú finančnú rezervu na ich uzavretie a následnú rekultiváciu. Výkon kontroly v oblasti skládok podľa NKÚ nie je dostatočný a prebieha bez jasne definovaných priorít.

Množstvo odpadu na obyvateľa vzrástlo

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) podľa kontrolórov neriadilo štátny dozor v tejto oblasti dostatočne efektívne a nestanovilo vedeniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) jasné priority. Na kontrolu navyše nemajú uvedené inštitúcie dostatok personálu a peňazí. Podľa NKÚ v systéme chýba aj efektívna prevencia, ktorá by prispela k proaktívnej ochrane životného prostredia.

Od roku 2017 mali k cielenejšej kontrole prispievať online dáta evidované v národnom informačnom systéme odpadového hospodárstva. Jeho odovzdanie do plnej prevádzky však už štyri roky mešká. V čase kontroly systém stále nemal zverejnených 11 zo 16 registrov. Termín na dokončenie viacerých častí bol pritom stanovený na apríl 2020, no následne bol opakovane predlžovaný.

Skládkovaný odpad tvorí na Slovensku 50 percent celkovej produkcie odpadu. Európsky priemer je 25 percent. Priemerné množstvo odpadu na obyvateľa v krajine za posledných desať rokov narástlo o 35 percent. V roku 2019 to bolo 435 kilogramov na obyvateľa.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek Papajčík
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRNKÚ Najvyšší kontrolný úradSIŽP Slovenská inšpekcia životného prostredia