Množstvo slovenských potravín v letákoch obchodných reťazcov sa zníži. Otvorene to pripúšťa ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré samo navrhlo z legislatívy vypustiť zákonnú povinnosť propagovať v letákoch minimálne 50 percent domácich potravín.
Agrorezort tak potvrdil obavy potravinárov, ktorí súčasnú právnu úpravu označili za jediný nástroj podpory a propagácie slovenských potravín.
Obchodné reťazce zmenu vítajú. Zároveň negarantujú, že budú domáce potraviny propagovať v takej miere ako doteraz. Legislatívny kotrmelec v prospech obchodníkov prichádza po tom, čo vládna strana OĽaNO posadila do kresla ministra pôdohospodárstva po aktivistovi Jánovi Mičovskom bankára Samuela Vlčana.
Niektoré výrobky zmiznú
Aktuálna legislatíva, ktorú v minulosti presadila Slovenská národná strana (SNS) ukladá obchodným reťazcom povinnosť uvádzať v reklamných letákoch minimálne 50 % slovenských potravín. Súčasné vedenie agrorezortu navrhuje, aby reťazce v letákoch iba informovali, akým percentom sú v nich domáce potraviny zastúpené.
„Jednotlivé subjekty si budú môcť zvoliť koľko tuzemských potravín do letáku umiestnia bez toho, aby im množstvo bolo direktívne dané. Budú mať však povinnosť poskytnúť informáciu o percentuálnom podiele slovenských potravín v konkrétnom letáku,“ vysvetlilo pre portál NášVidiek tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva.
Nie je tak vylúčené, že niektoré slovenské výrobky sa už do letákov reťazcov nedostanú. Priznáva to aj samotné ministerstvo. „Možno očakávať určitý pokles počtu slovenských potravín v letákoch,“ konštatuje agrorezort. Zároveň však chce do zákona zaradiť novinku, na základe ktorej budú môcť dobrovoľne reťazce na cenovke alebo v jej blízkosti informovať o slovenskom pôvode potraviny.
Dôvodom zmeny legislatívy boli podľa súčasného vedenia agrorezortu obavy, že Európska komisia (EK) Slovensko za letákovú povinnosť zažaluje. Tieto obavy však Mičovského úradníci v minulosti rozptyľovali aj príkladom Poľska, ktoré nakoniec svoj spor s EK o maloobchodnú daň na európskom súde vyhralo.
Klinec do rakvy
Aktuálne kroky ministerstva pôdohospodárstva s nevôľou prijali domáci výrobcovia potravín. Letákovú povinnosť vnímajú hydinári ako jediný nástroj na propagáciu slovenských potravín. Jej zrušenie požadujú nahradiť povinnosťou označovať slovenskosť na cenovkách potravín a v prípade mäsa na hornej etikete výrobku. „V opačnom prípade môže prísť k ďalšiemu poklesu podielu slovenských potravín na pultoch najmä zahraničných obchodných reťazcov,“ varuje Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska.
Domáci pekári tvrdia, že agrorezort vráža ďalší klinec do rakvy slovenského potravinárstva. Dôvodia, že súčasné rastúce ceny potravín prinútia najmä bežných spotrebiteľov oveľa viac sa orientovať na základe akcií v letákoch. „Ak budú mať slovenské potraviny percentuálne nižšie zastúpenie, prirodzene ich zákazníci nakúpia menej a priestor dostanú tovary z dovozu, ktoré sú mimo akciových letákov nepredajné,“ vystríha výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
Poľnohospodárska samospráva existujúcu legislatívu obhajuje. „Polovičný podiel slovenských potravín v letákoch obchodných reťazcov pomohol domáce potraviny zviditeľniť, aj keď naše predstavy o potrebe zviditeľnení sú omnoho vyššie,“ uviedla pre portál NášVidiek hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Dodala, že financovanie dlhodobého a presne cieleného marketingu by mal zastrešiť štát.
Silnejšia podpora štátu
Zrušenie letákovej povinnosti hodnotia obchodníci ako logický krok, ktorým štát predišiel žalobe zo strany EK. Navrhujú, aby namiesto nezmyselnej regulácie štát intenzívnejšie finančne podporoval vlastných farmárov a potravinárov.
„Nízka konkurencieschopnosť slovenských potravín tkvie v nízkej podpore oproti konkurentom z okolitých krajín, dlhodobým investičným dlhom, vysokým odvodovým zaťažením a nízkym tempom spájania sa domácich producentov do odbytových družstiev či iných odbytových firiem,“ zdôraznil pre portál NášVidiek predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.
Obchodníci vidia v domácich potravinách perspektívu. Či súčasnú úroveň ich propagácie zachovajú, nehovoria. Namiesto prísnych reštrikcií volajú po intenzívnejšej štátnej pomoci. Podporí sa tým nielen predaj na vlastnom trhu, ale aj export. „Dnes najväčší import potravín totiž nemáme zo starých členských krajín EÚ, ale z Českej republiky,“ dopĺňa Krajčovič.
Vydieranie a klamanie
Legislatívna zmena v prospech obchodníkov prichádza na Slovensku v čase, kedy susedné Rakúsko obvinilo obchodné reťazce z vydierania, nečestných praktík a klamania spotrebiteľov. Práve Rakúsko s podielom domácich potravín vo výške 85 percent dával v minulosti za príklad fungujúceho trhu bývalý predseda SPPK Milan Semančík. Na Slovensku sa podiel domácich potravín pohybuje okolo 40 percent.
Ostrá kritika zaznela z úst rakúskej ministerky pôdohospodárstva Elisabeth Köstingerovej. Podľa nej nemajú výrobcovia a dodávatelia proti nákupcom obchodných reťazcov žiadnu šancu. „Sčasti ide o vydieračské okolnosti. Kto sa bráni, je vyškrtnutý. To nie je čestná hospodárska súťaž, to sú nečestné praktiky,“ citovala agentúra APA vyjadrenie ministerky pre časopis Profil. Ministerka Köstingerová tiež napadla reťazce za nepomer medzi výrobnými a predajnými cenami. „Ak rastú ceny pre spotrebiteľov, obchod túto maržu nezdieľa s roľníkmi. Ak spotrebitelia platia menej, náklady nenesie obchod, ale výrobca dostane menej,“ poznamenala v časopise Profil rakúska šéfka agrorezortu.