Štátnu pôdu v chránených územiach nespravuje jedna inštitúcia, v tom vidia ornitológovia základný problém ochranárstva

Les, stromy, buk
Foto: ilustračné, Getty images

Na chránených územiach sa s pôdou často hospodári horšie ako mimo nich. V statuse na sociálnej sieti to uviedla Slovenská ornitologická spoločnosť SOS/Birdlife Slovensko. Podľa ornitológov patrí medzi základné problémy ochranárstva na Slovensku to, že štátnu pôdu v chránených územiach nespravuje jedna inštitúcia.

Kým časť štátnych pozemkov v chránených územiach spravuje Štátna ochrana prírody (ŠOP), nelesné pozemky napríklad spravuje takmer výlučne Slovenský pozemkový fond, ktorý ich prenajíma iným subjektom. Podľa ochranárov však pri ich prenajme nie sú zohľadňované ciele ochrany.

Výsledkom je, že aj oveľa viac druhov sme stratili mimo lesov ako v lesoch. Dropy, krakle, sokoly kobcovité a iné sú na pokraji vyhynutia, pričom nejde o lesné druhy. Nemôže byť v chránených územiach päť kohútov, ktorí spravujú štátnu pôdu. Nevieme zabezpečiť starostlivosť o štátnu pôdu, strácame vzácne, bežné druhy, vzácne biotopy. Presne pre tento chaos v chránených územiach potrebujeme naozaj upratať,“ uviedla SOS/Birdlife v statuse.

Najefektívnejším riešením by podľa ornitológov bolo, keby všetky štátne pozemky v chránených územiach patrili pod správu ŠOP. SOS/Birdlife konštatuje, že ak ostane správa pozemkov „rozbitá“ na mnoho subjektov, takýto systém je oveľa zraniteľnejší a rádovo ťažšie sa presadzuje potrebná starostlivosť o vzácne druhy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie ŠOP Štátna ochrana prírodySPF Slovenský pozemkový fond