Ste si istí, aké ryby jete? Odborníci odhalili, koľko produktov má nesprávne označenie

Pecena ryba.jpg
Nie vždy dostaneme na tanieri takú rybu, akú sme si chceli kúpiť alebo objednať v reštaurácií. pixabay.com

Nahliadnuť do zákulisia potravinárskeho priemyslu nemusí priniesť rovnako chutný a príjemný zážitok ako samotné upravené jedlo na tanieri. Často nás zaskočia zistenia odborníkov súvisiace s kvalitou predávaných potravín, ktoré môžu ohrozovať naše zdravie.

Hnevať sa môžu najmä tí, ktorí sa snažia kupovať a konzumovať zdravé potraviny, no nakoniec je z toho viac problémov ako úžitku. Dôkazom je aj najnovší prípad zo Slovenska týkajúci sa špenátového pretlaku predávaného v sieti Coop Jednota.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR zakázala jeho predaj po tom, ako v priebehu 10 dní Národné toxikologické informačné centrum zaznamenalo štyri toxikologické konzultácie po požití mrazeného špenátu.

Medzi prejavované príznaky patrili malátnosť, závraty, sucho v ústach, rozmazané videnie a mydriáza. Špenátový pretlak bol dodaný aj do siete Kaufland pod značkou Vinica.

Celosvetový problém

Takéto veci sa však nedejú len na Slovensku. Britskí vedci sa napríklad pozreli na obchodovanie s rybami po celom svete a ich zistenia nie sú práve najlepšie.

Analyzovali 44 štúdií zameraných na viac ako 9 000 vzoriek morských plodov z reštaurácií, supermarketov či od obchodníkov z viac ako 30 krajín. Odhalili, že obrovské podvody s morskými plodmi sa dejú po celom svete.

Mnohé z týchto štúdií využili relatívne nové techniky analýzy DNA. V jednom prípade zistili, že v Kanade, USA, Veľkej Británii, Singapure, Austrálii a na Novom Zélande sa pod označením chňapáč v 40% vzorkách ukrývali iné druhy rýb.

Stáva sa, že pri označovaní zamieňajú druhy z rovnakej čeľade. V Nemecku tak dopadol jeden druh hrebenatky, ktorú zamenili s jej príbuznou v 48% vzoriek.

Lacné za drahé

Z celkového množstva analyzovaných vzoriek nemalo správne označenie 36% z nich.

Vedci zistili, že zo 130 vzoriek žraločích filiet kúpených od talianskych obchodníkov alebo na tamojších rybích trhoch malo 45% nesprávne označenie. Spotrebiteľmi žiadané a vzácne druhy pritom „zastúpili“ tie lacnejšie a menej obľúbené. Iné „náhrady“ pochádzali z ohrozených druhov.

Analýza zistila, že takmer 70% vzoriek z Británie predávaných ako chňapáč v skutočnosti pochádzalo z 38 iných druhov rýb. Medzi nimi boli aj také, ktoré žijú pri útesoch a sú ohrozené stratou habitatu a nadmerným rybolovom.

Európska únia v roku 2015 testovala aj takmer 4 000 vzoriek rýb a morských plodov zo Slovenska. Nesprávne označenie zistila u siedmich percent.

Autori priznávajú, že nie vždy sú ryby nesprávne označené vedome. Je však pravda, že veľká časť prípadov sa týkala práve zámeny lacnejších rýb za drahšie, čo jasne naznačuje, že ide o podvod a nie o neopatrnosť.

Iné v menu ako na tanieri

Problémom sa ani zďaleka nevyhýbajú reštaurácie. Viac ako sto odborníkov tajne zozbieralo vzorky objednaných morských plodov v 180 reštauráciách v 23 krajinách sveta.

Do laboratórií poslali celkovo 283 vzoriek spolu s popisom z menu, dátumom, cenou, názvom a adresou reštaurácie. Jednotlivo analyzovali vzorky DNA s cieľom identifikovať druh ryby. Následne ich porovnali s informáciami z jedálneho lístka.

Zistili, že každá tretia reštaurácia predávala zle označené morské plody. Najhoršie na tom boli prevádzky v Španielsku, Fínsku, Nemecku a na Islande, kde sa miera nesprávne označeného jedla pohybovala od 40 do 50%.

U ostrieža, tuniaka žltoplutvého a modrolplutvého bola až 50% šanca, že zákazník nedostane na tanieri tú rybu, ktorú si objednal.

Náhradníci

Niekedy ryby nahrádzajú podobnými druhmi, napríklad jedným typom tuniaka za druhý. Často je však náhradou úplne iný druh.

Veľmi často plní úlohu náhradníka lacný pangasius. Tieto ryby vo veľkom chovajú vo Vietname a Kambodži. Majú veľmi podobnú chuť a vzhľad ako iné biele ryby, ako napríklad treska.

Iné prípady sú oveľa vážnejšie. Zarážajúci bol nález zo Singapuru, kde predávali krevetové guľky, v ktorých nebolo ani stopy po krevetách. Namiesto toho v nich našli bravčové mäso.

Dopad na zdravie

Zámeny rýb predstavujú aj značné zdravotné riziká. V Číne testovali 153 produktov z pečených rybacích filiet od 30 komerčných značiek z miestnych trhov. Zámenu objavili až v 58% prípadoch, v niektorých dokonca našli jedovaté druhy.

V iných prípadoch zase predávali veľmi ťažko stráviteľné ryby, ktorými nahradili tuniaka. Niektoré zas majú parazity, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Iné zase nie sú také výživné, ako sa tvária.

Ekonomické straty

Medzinárodná organizácia Oceana v roku 2016 analyzovala viac ako 200 štúdií z 55 krajín a zistila, že v priemere každá piata ryba od obchodníkov, z reštaurácií alebo supermarketov mala nesprávne označenie.

Situácia sa odvtedy nezlepšila. „Predaj rýb s nízkou hodnotou namiesto tých s vysokou predstavuje značný ekonomický stimul,“ povedal odborník z University of British Columbia Rashid Sumaila.

Vlani tiež vypočítal, že každý rok ilegálne ulovia osem až 14 miliónov ton rýb. „Na hmotnosť je to ako by každý rok ukradli 15 až 20 miliónov kusov kráv,“ dodal.

Ročne predstavuje nesprávne označovanie rýb ekonomickú stratu od 26 do 50 miliárd dolárov. Podvodníci totiž podkopávajú legálny priemysel, čo sťažuje čestným hráčom možnosť súťaže. „Ak sa nelegálny rybolov nezastaví, bude len narastať,“ vyjadril sa Sumaila.

Nedostatočná kontrola

Podvody s rybami sú známym problémom na svete. Obchodovanie s morskými plodmi je spojené so zložitými a neprehľadnými dodávateľskými reťazcami, ktoré prinášajú vysoké riziko zlého označenia tovaru.

„V dodávateľskom reťazci existuje toľko príležitostí na zámenu označenia rýb s malou hodnotou za tie s vysokou, alebo zameniť voľne žijúce ryby s chovanými,“ povedala Beth Lowell z Oceana.

Sumaila vysvetlil, že obchodovanie s rybami je často spojené s nelegálnym, nehláseným a neregulovaným lovom veľkých flotíl, ktoré sa plavia pod cudzími vlajkami vo vzdialených oblastiach od pobrežia Afriky, Ázie a Južnej Ameriky.

Úlovky pritom prekladajú z rybárskych lodí na obrovské prepravné plavidlá, kde ich v relatívnej tajnosti spracujú a nesprávne označia.

„Riziko chytenia je veľmi nízke, pretože monitorovanie a transparentnosť sú v dodávateľskom reťazci veľmi slabé,“ vysvetlil. „Ľudia si takto dokážu zarobiť veľmi veľa peňazí,“ uzavrel.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Beth LowellRashid Sumaila
Firmy a inštitúcie Coop JednotaKauflandNTIC Národné toxikologické informačné centrumOceanaŠVPS Štátna veterinárna a potravinová správa SRUniversity of British Columbia