Stromy sa preceňujú. V boji proti zmene klímy oveľa viac pomáhajú veľryby

veľryba
Foto: ilustračné Gettyimages.com

Zmena klímy, globálne otepľovanie, skleníkový efekt. Je jedno, ako tento fenomén nazveme. Priemerné teploty na Zemi sa zvyšujú a v dôsledku toho čelíme aj extrémom počasia. Príčina tohto javu je známa už dávno. Sú to skleníkové plyny, najmä oxid uhličitý (CO2).

Veľryby namiesto stromov

Na zvrátenie tohto trendu je potrebné množstvo CO2 v atmosfére znížiť. Ako prvé riešenie nám zrejme napadnú stromy. Lenže, ani tie nie sú všemocné. Vedci dokonca zistili, že mladé stromčeky a hospodárske lesy veľa osohu nenarobia. Na svete sú dokonca už mechanizmy, ktoré vedia skleníkové plyny zo vzduchu filtrovať. Ako sa však nedávno ukázalo, priroda má v rukáve oveľa lepší spôsob, ako nežiaduci plyn zo vzduchu odstrániť.

Ako uvádza organizácia Medzinárodný menový fond (MMF), tajnou zbraňou prírody sú veľryby, zvlášť tie obrovské. Potenciál veľrýb je skutočne masívny. Veľryby akumulujú CO2 po celý život vo svojich telách. Jedna veľryba dokáže vstrebať až 33 ton oxidu uhličitého. Pre porovnanie, strom zvládne necelých 22 kilogramov CO2 za rok.

Vedľajší efekt

To však nie je všetko. MMF upozorňuje aj na to, že veľryby majú priaznivý vplyv aj na život fytoplanktónu. Ten sa tiež podieľa na reduckii CO2 výrazným podielom. Až 50 percent kyslíka v atmosfére produkujú tieto mikroskopické rastliny, pričom spotrebujú až 40 percent atmosférického oxidu uhličitého. Vyjadrené v objeme je to 37 miliárd kubických metrov CO2. Tam, kde sú veľryby, sa darí aj fytoplanktónu. Ich trus totiž obsahuje látky (najmä železo a dusík), ktoré fytoplanktón potrebuje.

Problémom je však to, že populácia veľrýb sa znižuje. Desaťročiami priemyselného lovu sa ich počet scvrkol na štvrtinu pôvodného stavu. Niektoré druhy sú navyše viac ohrozené. Populácia veľkých modrých veľrýb dnes predstavuje len tri percentá počtu z minulosti. Za úbytkom veľrýb nie je len ich lov, ale aj zrážky s loďami a úhyn v dôsledku znečistenia plastovým odpadom. Mnoho veľrýb sa zamotá do rybárskych sietí, v dôsledku čoho hynie.

MMF teda vyzýva medzinárodné organizácie a štáty, aby do ochrany veľrýb investovali viac peňazí. Ak by sa totiž populácia veľrýb zvýšila zo súčasných 1,3 milióna na štyri až päť miliónov, výrazne by to prospelo fytoplanktónu. Už jednopercentné zvýšenie produktivity fytoplanktónu pomocou veľrýb by malo rovnaký efekt, ako dva milióny dospelých stromov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MMF Medzinárodný menový fond