Svet od 29. júla žije na ekologický dlh, tento deň prichádza každý rok rýchlejšie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
CO2
Foto: www.gettyimages.com - koláž WBN.

Svet od pondelka 29. júla žije na ekologický dlh. Znamená to, že za prvých sedem mesiacov tohto roka ľudstvo spotrebovalo všetky zdroje, ktoré Zem dokáže za rok obnoviť.

Na sociálnej sieti o tom informuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vysvetlil, že od 29. júla používa ľudstvo zdroje nad kapacitu planéty, čo spôsobuje stratu biodiverzity, odlesňovanie, eróziu pôdy, nedostatok pitnej vody a hromadenie CO2 v atmosfére.

Slovensko žije na ekologický dlh od 22. mája

Pri súčasnej úrovni by sme na pokrytie našej spotreby potrebovali 1,75 planéty. „Tento deň sa označuje ako Earth Overshoot Day, teda deň, keď prestrelíme svoje možnosti,“ uviedol Inštitút environmentálnej politiky.

Slovensko žije na ekologický dlh už od 22. mája. Minulý rok obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje o pár dní neskôr, 27. mája.

„Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa. Tieto témy trápia aj slovenskú verejnosť, ale politici im stále venujú malú pozornosť,“ uviedla v tejto súvislosti riaditeľka Fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko Miroslava Plassmann.

Deň sa od roku 1970 výrazne posunul

Dátum, keď svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh, zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). Každý rok je táto správa podľa WWF Slovensko alarmujúcejšia.

Od roku 1970 sa deň, od ktorého ľudstvo žije na ekologický dlh posunul globálne až o päť mesiacov. Vtedy pripadal na 29. decembra a Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august.

Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie DPB Dopravný podnik Bratislava