Tatranskí odborníci chcú byť zapojení do reformy národných parkov, napísali výzvu Budajovi i poslancom

Štrbské Pleso
Pohľad na Štrbské Pleso - druhé najväčšie pleso na Slovensku. Jeho rozloha je 19,7 hektárov a je jedným z najnavštevovanejších miest Vysokých Tatier. Foto: SITA/Ľubomíra Ivanková

Tatranskí odborníci žiadajú, aby boli formou aktívnej účasti zapojení do tvorby aktuálne zverejnenej zmeny legislatívy súvisiacej s reformou národných parkov. Tá podľa nich výrazne ovplyvní aj budúcnosť Tatranského národného parku.

S týmto zámerom adresovali spolu s miestnymi občianskymi združeniami výzvu poslancom Národnej rady SR aj ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. Tvrdia, že územie, kde žijú, poznajú najlepšie. Informovalo o tom v tlačovej správe občianske združenie Spoznávajme Tatry.

Obrovská zastavanosť

Občianske združenia, miestni verejní činitelia, obyvatelia a renomovaní odborníci tvrdia, že nenachádzajú v súčasnosti dôveru voči aktuálne pôsobiacim vedúcim predstaviteľom orgánov ochrany prírody, ktorí pôsobia pre oblasť Vysokých Tatier.

„Ich pôsobením manažment ochrany prírody v období najmä posledných desiatich rokov vlastne ani nie je, neexistuje. Dôkazom je obrovská aktuálna zastavanosť územia Vysokých Tatier, ale aj pripravované zámery developerov v Tatrách a pod Tatrami,“ zhodnotilo ďalej združenie.

Viaceré netradičné špecifiká

„Vzhľadom na nefunkčnosť príslušných orgánov ochrany prírody sme boli nútení prostredníctvom vlastných združení a občianskymi iniciatívami roky vstupovať do pripomienkových konaní, obhajovať záujem o ochranu prírody,“ uviedla miestna aktivista a bývalá poslankyňa Iveta Bohušová.

Tatranci upozorňujú na to, že Vysoké Tatry sú oproti iným národným parkom na Slovensku či v Európe unikátom. „Na rozdiel od iných národných parkov majú viaceré špecifiká, ktoré nie sú bežné. Jedným z nich je intravilán mesta situovaný priamo v národnom parku. Nenahraditeľný význam majú vynikajúce zákonom uznané klimatické podmienky vhodné na liečenie, ktoré sú využívané od 19. storočia na kúpeľné a rekreačné pobyty,“ opísalo združenie. Ďalším významným špecifikom Vysokých Tatier je existencia vedeckých a výskumných centier.

Klimatická liečba

Na dôležitosť zdravého lesa pre klimatickú liečbu poukázal podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko. „Len zdravé stromy, najmä ihličnaté, produkujú takzvané negatívne ióny, čiže kyslíkové anióny, ktoré sú pre liečbu dýchacích ciest nevyhnutné, sú liečivou zložkou ovzdušia,“ skonštatoval. Vysoké Tatry boli jedným z prvých miest klimatickej liečby na Slovensku.

Vzhľadom na aktuálne postupujúce klimatické zmeny je preto podľa neho potrebná ich ochrana. „Masová výstavba aj lykožrútove kalamity liečivým účinkom miestneho ovzdušia neprospievajú. Práve v období, keď po pandémii COVID-19 ľudia potrebujú vhodné prírodné podmienky na liečenie, rozbieha sa v podhorí obrovská výstavba, žiaľ, aktuálne posväcovaná aj predstaviteľmi zložiek ochrany prírody,“ dodal.

TANAP fungoval ako celok

Miestna poslankyňa a jedna z iniciátoriek výzvy Lucia Dubielová pripomenula, že Tatranský národný park fungoval do 90. rokov minulého storočia ako celok.

„Zahŕňal všetky zložky pôsobiace v regióne, ktoré boli vyvážené, aby bola zabezpečená ich dlhodobá udržateľnosť. Bola zharmonizovaná ochrana prírody s kúpeľníctvom, cestovným ruchom, so športom, s vedou a s dopravou, aj naplnením všetkých základných funkcií pre trvale žijúce obyvateľstvo Vysokých Tatier, ktoré na tomto území žije najmenej od roku 1876,“ vysvetlila.

Podľa ďalšieho poslanca Vysokých Tatier Juraja Husovského by nevhodný zásah bez znalostí histórie mohol toto vzácne územie vážne ohroziť a priniesť nezvratné zmeny.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BudajJán Šimko
Firmy a inštitúcie ASK Asociácia slovenských kúpeľovMŽP Ministerstvo životného prostredia SRTANAP Tatranský národný park