Náhle zmeny počasia sa čoraz častejšie vyskytujú aj na Slovensku a majú vplyv na zdravie ľudí, ale aj prírody. Aj tento rok môžeme vidieť, ako prvé púčiky na stromoch a zelené listy kvetín v záhradách prekvapili po pomerne vysokých teplotách náhle mrazy alebo dokonca sneh.
Zmenám sa snažíme prispôsobiť takpovediac za pochodu. Vedci sa však snažia na základe doterajších trendov a stanovených modelov vytvoriť prognózy, čo nás v budúcnosti čaká.
Severná hemisféra
Čínska štúdia sa zamerala na počasie a zmeny súvisiace so striedaním ročných období v severnej pologuli, v ktorej leží aj Slovensko.
Zistili, že bez snahy o zmiernenie klimatickej zmeny sa budú letá v severnej hemisfére predlžovať.
V niektorých regiónoch sveta nebude možné žiť. Teploty ohrozia až polovicu populácie
Zmena bude mať silný dopad na poľnohospodárstvo, ľudské zdravie a životné prostredie.
V 50. rokoch minulého storočia prichádzali štyri ročné obdobia postupne v predvídateľnom a pomerne rovnomernom režime.
Dramatické zmeny
Klimatická zmena však prináša dramatické a nepravidelné zmeny začiatku ročných období a dĺžky ich trvania.
A podľa scenára vývoja to v budúcnosti môže byť ešte extrémnejšie. „Letá budú dlhšie a teplejšie, zatiaľ čo zimy budú kratšie a miernejšie. Príčinou je globálne otepľovanie,“ povedal vedúci autor štúdie Jü-pching Kuan z Čínskej akadémie vied.
Záväzky krajín v boji proti klimatickej kríze nestačia. Ďalší krok môže priniesť katastrofu
Odborníka inšpirovali k výskumu správy o nepredvídateľnom počasí. „Čoraz častejšie čítam o skorej jari, snehu v máji a podobne,“ poznamenal.
Tím analyzoval historické denné klimatické dáta v období rokov 1952 až 2011. Merali pritom zmeny počas štyroch ročných období v severnej hemisfére.
Následne identifikovali začiatky liet a zím. S využitím modelov klimatickej zmeny určili, ako sa ročné obdobia budú v budúcnosti posúvať.
Predĺženie a skrátenie
Nová štúdia zistila, že trvanie leta sa medzi rokmi 1952 až 2011 predĺžilo v priemere zo 78 dní na 95. Zima sa za rovnaké obdobie skrátila zo 76 na 73 dní. Počet jarných dní sa znížil zo 124 na 115 a jesenných z 87 na 82.
Jar a leto sa preto začali skôr a jeseň a zima neskôr. Najväčšie zmeny v cykle ročných období zaznamenali v Stredomorskom regióne a oblasti Tibetskej náhornej plošiny.
Cieľ Parížskej dohody nemusí byť správne nastavený. Globálne otepľovanie sa zrejme začalo skôr
Ak budú tieto trendy pokračovať bez akéhokoľvek zásahu na zmiernenie klimatickej zmeny, vedci predpokladajú, že do roku 2100 bude zima trvať menej ako dva mesiace, leto zas približne až šesť mesiacov.
Prechodné jarné a jesenné obdobia sa takisto skrátia. „Rozličné štúdie doteraz ukázali, že zmeny týkajúce sa ročných období majú výrazné riziká pre zdravie ľudí aj prírodu,“ povedal vedec.
Reálne dopady na človeka i prírodu
Ako príklad uviedol, že vtáky prispôsobujú svoje zvyky súvisiace s migráciou a rastliny rastú i kvitnú v iných časoch.
Tieto fenologické zmeny môžu spôsobiť nesúlad medzi zvieratami a ich zdrojmi potravy, čím narušia ekologické spoločenstvá.
Negatívny vplyv človeka na rozmanitosť rýb v riekach je obrovský. Niektoré veľké druhy už takmer vymizli
Sezónne zmeny môžu spôsobiť aj zmätok v poľnohospodárstve. Najmä keď priskorá, „falošná“ jar alebo neskoršie sneženie poškodia nové rastlinky.
S dlhším vegetačným obdobím budú ľudia dýchať viac peľu spôsobujúceho alergie a komáre prenášajúce choroby sa môžu presúvať viac na sever.
Nepredvídateľné počasie
Tento posun v ročných obdobiach môže viesť k závažnejším javom v počasí. Informoval o tom Cchung-wen Ču, výskumník zameraný na monzúny, ktorý nebol súčasťou štúdie. „Teplejšie a dlhšie leto bude prinášať častejšie a intenzívnejšie javy spojené s vysokými teplotami, akými sú lesné požiare alebo vlny horúčav,“ dodal.
Ľudia vyhodia takmer miliardu ton jedla ročne. Ako plytvajú potravinami Slováci
Vysvetlil tiež, že miernejšie a kratšie zimy môžu spôsobiť nestabilitu, ktorá vedie k nárazom chladného počasia a zimným búrkam, aké sme nedávno zaregistrovali v Texase alebo Izraeli.
Podľa klimatológa Scotta Sheridana z britskej Kent State University je náročné predstaviť si zvýšenie teploty v priemere o dva až päť stupňov Celzia. „Toto je však vhodný východiskový bod na to, aby sme začali chápať reálny dopad zmien v ročných obdobiach,“ povedal odborník, ktorý nebol súčasťou výskumu.
