Korytnačky písmenkové sa udomácnili v Štrkoveckom jazere, namiesto úžitku však robia značné škody

Korytnačky, Štrkovecké jazero

Aj relatívne neškodné zvieratko, akým je korytnačka, môže v prostredí, kam nepatrí, narobiť značné škody. Príkladom je dravá, vodná korytnačka písmenková, ktorá vytláča naše živočíchy z ich prirodzeného prostredia.

A práve tento druh korytnačky sa premnožil na Štrkoveckom jazere v bratislavskom Ružinove, na čo upozornili samotní Ružinovčania na sociálnych sieťach.

Jazero je korytnačiek plné

„Občas sa chodievam prejsť okolo Štrkoveckého jazera a v poslednej dobe ma zarazilo množstvo korytnačiek, ktoré v ňom plávajú. Nie je problém v jazere nejakú z nich spozorovať, toľko ich tam je,“ povedala pre Webnoviny Bratislavčanka Zuzana.

Problémom je, že korytnačka písmenková je predátorom, ktorý konzumuje iné živočíchy od vodných bezstavovcov až po stavovce. Žerie napríklad žubrienky, ale aj dospelé jedince žiab, ktoré sú u nás chránené.

Vytláča domácu korytnačku močiarnu a stala sa konkurentom v boji o potravu pre niektoré naše plazy, napríklad užovku obojkovú.

Nesmie sa dovážať ani chovať

Európska únia preto zaradila tento druh na zoznam takzvaných invazívnych živočíchov, ktoré je zakázané držať, dovážať, rozmnožovať či vypustiť do prírody. Jej dovoz na Slovensko bol zakázaný ešte v roku 2001. Následne v roku 2005 bola zakázaná aj držba tohto druhu.

Mestská časť Ružinov si je problému s korytnačkami vedomá a jazero monitoruje. „O korytnačkách vieme, asi pred desiatimi rokmi ich niekto vyhodil z domu a takto sa rozmnožili. Zatiaľ však nikomu a ničomu neubližujú,“ konštatovala pre Náš Vidiek hovorkyňa Tatiana Tóthová.

Odchytiť korytnačky môžu len štátni ochranári

Ministerstvo životného prostredia pre Náš Vidiek vysvetlilo, že v prípade výskytu invazívneho živočícha musí správca alebo vlastník pozemku kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR. „Odchyt korytnačiek môžu vykonať len štátni ochranári. Tí zabezpečia aj umiestnenie živočíchov v Národnej ZOO Bojnice,“ uviedol Odbor komunikácie ministerstva.

V prípade Štrkoveckého jazera je to však trochu komplikované. Ako vysvetlila Tóthová, vlastníkom vodnej plochy je štát a správcom Slovenský pozemkový fond. Mestská časť sa stará o vodnú plochu len z hľadiska čistoty a poriadku, invazívne živočíchy v jej kompetencii nie sú.

Facebooková skupina Štrkovecké jazero vyzvala Ružinovčanov, aby korytnačky odchytávali a ich vajcia likvidovali. „Vajíčka treba zničiť a korytnačku odchytiť. Pôjde na stanicu spokojne dožiť ,“ uviedla na profile.

Do prírody ju pustili ľudia

Korytnačka písmenková ozdobná sa dala v 80. rokoch u nás bežne kúpiť v obchodoch. Keď sa chovatelia o dospelé korytnačky už nedokázali postarať, vypustili ich do prírody. Prvé kusy sa našli v roku 1989, teraz ich už vo voľnej prírode budú tisíce.

Táto korytnačka sa vyskytuje najmä v blízkosti veľkých miest, najlepšie podmienky na prežitie zimy má v našich nížinách. V Amerike sa vyskytuje od Kanady až po Mexiko.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Tatiana Tóthová
Firmy a inštitúcie Miestne zastupiteľstvo RužinovMŽP Ministerstvo životného prostredia SRŠOP Štátna ochrana prírody