Väčšina obcí odpadové hospodárstvo dotuje, poplatky pokrývajú zhruba tretinu nákladov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Odvoz a likvidácia odpadu, OLO, Bratislava, odvoz odpadu
Foto: ilustračné, SITA/Martin Sopinec

Dve tretiny slovenských obcí vyzbiera na poplatkoch za odpadové hospodárstvo výrazne menej peňazí, než skutočne zaplatí za nakladanie s odpadmi. Ukazuje to nová štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), ktorú na svojej internetovej stránke zverejnilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP).

Priemerne podľa IEP vyzbiera na poplatkoch od občanov jedna obec približne 35 percent skutočných nákladov na odpadové hospodárstvo.

Prispievajú občania a výrobcovia

Zvyšných 65 percent peňazí, ktoré stojí nakladanie s odpadom, tak obce dotujú z vlastných rozpočtov. Podľa IEP bude na Slovensku potrebné vykonať ďalšie výrazné systémové zmeny v oblasti odpadového hospodárstva.

Na nakladanie s odpadom v súčasnosti obciam prispievajú ich občania prostredníctvom poplatkov za vývoz odpadu a organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). OZV sú organizácie, ktoré združujú výrobcov tovarov.

Výrobcovia produkujú tovary, ktoré sú balené do obalov, z obalov sa po použití tovarov následne stáva odpad. Preto sú výrobcovia zo zákona povinní odvádzať financie do OZV, ktoré následne odvádzajú peniaze do obcí.

Tým je zabezpečené, že výrobcovia prispievajú obciam na náklady, ktoré sú spojené s likvidáciou výrobkových obalov.

Výška poplatku podľa materiálu

Podľa štúdie IEP sa však poplatky, ktoré platia výrobcovia do OZV v závislosti od použitého obalového materiálu výrazne nelíšia. Náklady na ich likvidáciu však áno.

Výrobcovia, ktorí pre svoje výrobky používajú environmentálne prijateľnejšie materiály tak zo svojich poplatkov dotujú výrobcov, ktorí vyrábajú obaly zo škodlivejších materiálov.

IEP preto navrhuje, aby výška poplatkov, ktoré výrobcovia do OZV odvádzajú zohľadňovala, aké materiály konkrétny výrobca používa. Tí, ktorí používajú škodlivejšie materiály by tak mali platiť viac, ako výrobcovia, ktorí používajú prijateľnejšie materiály.

IEP uvádza, že viaceré OZV, samosprávy a zberové spoločnosti nabádajú ľudí, aby časť výrobkov, ktoré sa nedajú zrecyklovať, hádzali do komunálneho odpadu. Ten ale financujú občania cez poplatky za odpad, a výrobcovia sa tak vyhýbajú zodpovednosti a nákladom za najnákladnejšie materiály.

Dôsledné vyžadovanie zodpovednosti

Podľa IEP by situáciu vyriešilo dôsledné vyžadovanie zodpovednosti za vzniknutý odpad, pri ktorom by OZV zabezpečovali oddelený zber všetkého, čo spadá pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov.

Podľa IEP by sa mali výrobcovia finančne podieľať napríklad aj na likvidácii voľne pohodeného odpadu (littering). Ten totiž často tvoria ohorky cigariet alebo obaly z výrobkov.

Európska komisia (EK) v súčasnosti zavádza podieľanie sa výrobcov na odstraňovaní litteringu. Preto by podľa IEP mala byť takáto praktika zavedená aj na Slovensku.

IEP je nezávislý analytický útvar Ministerstva životného prostredia (MŽP). Jeho úlohou je príprava a poskytovanie analýz a prognóz v oblasti životného prostredia pre vládu, MŽP aj verejnosť.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR