Viac ako 60 percent riek v Európskej únii nie je v dobrom stave, Slovensko reaguje novou vodnou politikou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rieka, mokraď
Foto: ilustračné, Getty images

V Európskej únii nie je v dobrom stave viac ako 60 percent riek a vodných útvarov. Európske rieky patria medzi najviac fragmentové a podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry rieky prehradzuje viac ako milión bariér, z ktorých mnohé neplnia úlohu a prispievajú k tomu, že sladkovodné živočíchy patria medzi najohrozenejšie druhy. Zhruba tretine z nich dnes hrozí vyhynutie.

Povodne spôsobili veľké škody

Slovensko sa pridáva k intenzívnej obnove riek a mokradí v Európe novou vodnou politikou. Európska únia chce navyše podporiť projekty obnovy prírody novou legislatívou s názvom Nature Restoration Law, ktorú má eurokomisia predstaviť 22. júna.

Má obsahovať revitalizačné ciele v oblasti riek, mokradí a ďalších ekosystémov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine a zmierňovať dopady klimatickej zmeny.

Informovala o tom slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovakia) pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia v tlačovej správe.

Podľa najnovšej správy WWF a Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca katastrofy spôsobené zmenou klímy a extrémnym počasím narástli za posledných 20 rokov v globálnom meradle o viac ako 40 percent. Na Slovensku povodne v priebehu rokov 2016 až 2021 spôsobili škody za viac ako 41 miliónov eur.

Nasledovať musia reálne projekty

„Prijatie novej Koncepcie vodnej politiky je prvý, hoci nevyhnutný a zásadný krok. Teraz musia nasledovať reálne projekty, ktoré budú tam, kde je to bezpečné, vracať riekam priestor, ktorý sme im zobrali, obnovovať život v riekach aj na ich brehoch a v konečnom dôsledku vytvoria aj atraktívne priestory pre rekreáciu ľudí, ktorí pomaly zabúdajú žiť pri riekach a s riekami. WWF chce byť pri tom, aj my spoločne s partnermi pripravujeme projekty obnovy riečnych ramien na Dunaji pri Bratislave či na rieke Morave,“ doplnila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Na Slovensku by sme mali po prijatí koncepcie vidieť viac projektov obnovy starých riečnych ramien, rozvoľňovania riek tam, kde je to bezpečné a kde to pomôže zmierniť sucho a stratu biodiverzity, najmä v pôvodných záplavových územiach riek, obnovy mokradí aj rašelinísk, ktoré patria medzi najohrozenejšie ekosystémy u nás i v Európe.

Mali by sme vidieť aj odstraňovanie hatí a prehradení na riekach, ktoré už neplnia funkciu. A nanovo by sa spolu s odborníkmi malo určiť kde a či sú na našich riekach ešte lokality vhodné pre stavbu malých vodných elektrárni bez dopadov na životné prostredie.

„Obnova prírody môže skutočne meniť pravidlá hry a víťazov môže byť viac – na jednej strane zmiernime dôsledky klimatickej krízy a na druhej strane pomôžeme zastaviť alarmujúcu stratu biodiverzity. Pre to, aby sa tak stalo, však potrebujeme včasné, dôveryhodné a ambiciózne riešenia a konkrétne ciele,“ uviedla expertka na biodiverzitu z WWF European Policy Office v Bruseli Sabien Leemans.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miroslava PlassmannSabien Leemans
Firmy a inštitúcie WWF Slovensko