Mníška veľkohlavá je škodcom dubových lesov, ale aj viniča a ovocných stromov. Približne raz za sedem rokov sa premnoží a oslabuje dubové porasty. Vojenské aj štátne lesy plánovali postrek biologickou látkou Biobit XL. Inšpekcia životného prostredia však postreky nepovolila.
„Zatiaľ došlo k uhynutiu 86 dubov cerových vo veku 100 a viac rokov. Tým vznikla škoda 190-tisíc eur. Samozrejme, škodu si budeme nárokovať u Inšpekcie životného prostredia, alebo priamo na ministerstve,“ hovorí generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov SR Ján Jurica.
Letecké postreky lesov opäť budia rozruch, ochranári z My sme les sú proti nim
Podľa biológa Milana Zubríka z Národného lesníckeho centra mali lesy tento rok šťastie. Dostatok vlahy zapríčinil dobré množenie prirodzeného nepriateľa mníšky veľkohlavej, huby, ktorá je pre húsenice toxická. Ďalší rok tak zrejme k premnoženiu nedôjde.
„Navýšenie počtu jedincov závisí aj od počasia a iných faktorov. Môže sa opakovať každých desať rokov, inokedy príde už po siedmich. Tento rok spôsobil vlhký máj to, že došlo k rozmnoženiu huby, ktorá je toxická práve pre larvy mníšky,“ vysvetľuje Zubrík.
Ochranári pred postrekom varovali, že môže usmrtiť aj iné chránené živočíchy. Lesníci to však odmietajú. Postrek má ochrániť duby pred húsenicami mníšky, ktoré na jar spôsobujú holožer, teda zlikvidujú všetky listy. Strom musí vynaložiť veľa energie na vytvorenie nových listov, čo mu oslabuje imunitu. Slabé stromy schnú, alebo podliehajú škodcom, ktorým by sa zdravý a silný strom ubránil.
VIDEO: Je postrek proti mníške veľkohlavej škodlivý?
Aj na pozemkoch vojenských lesov došlo k holožeru až do sto percent. Inak povedané, húsenice zožrali úplne všetky listy. Duby však vyhnali listy opäť, no ich imunitný systém to oslabilo. Niektoré v dôsledku horúčav a sucha odumreli po tom, čo znova vyhnali listy.
Riaditeľ vojenských lesov preto upozorňuje, že ak chceme zachovať dubové lesy v časoch klimatických zmien, musíme používať aj metódy, ktoré v minulosti neboli potrebné.
