Zákon o ochrane prírody mohol byť lepší, zhodujú sa ochranári. Sú ale radi, že vôbec je

pohľadnica, štátna ochrana prírody, holorub, TANAP
Zdroj: Štátna ochrana prírody

Premárnilo Slovensko svoju veľkú šancu na ochranu prírody? Ochranári si myslia, že áno. Ministerstvo životného prostredia vníma novelu ako prelomovú. Ochranárom však prekáža, že sa do návrhu zákona nedostala ich hromadná pripomienka. Lesoochranári zo združenia VLK dokonca avizujú, že ak prezidentka Zuzana Čaputová takýto zákon podpíše, Slovensko čaká žaloba.

Sni mka obrazovky 2019 09 13 o 11.49.46.jpg

Najväčšia pripomienka v histórií

To však nie je jediná žaloba, ktorá nám hrozí. Ako už dávnejšie upozornili spoluautori hromadnej pripomienky, združenie Via Iuris nám hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ zo strany Európskej komisie, lebo nedostatočne chránime lokality hlucháňa a neposudzuje sa dopad ťažby na jeho populáciu.

„Ministerstvo životného prostredia SR riadne neuzavrelo rokovania o hromadnej pripomienke mimovládnych organizácií Inštitút pre ochranu prírody, WWF Slovensko, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatívy MY SME LES. Hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny pritom podporilo 30-tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou environmentálnou hromadnou pripomienkou v histórii Slovenskej republiky.,“ informuje združenie Via Iuris.

Prelomový zákon

Štátna ochrana prírody priniesla hlasujúcim poslancom pohľadnice z národných parkov, na ktorých sú holoruby. Štátni ochranári tak chceli upozorniť na plošné výruby v národných parkoch a motivovať poslancov, aby za novelu zahlasovali. Pohľadnica je na titulnom obrázku vyššie.

Štátna ochrana prírody (ŠOP SR) sa napokon dočkala nových právomocí. Súhlas ochranárov bude totiž po novom potrebný priakýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. V praxi by to malo vyzerať tak, že akýkoľvek zásah do prírody budú posudzovať ochranári.

„Ako najvýznamnejšiu zmenu vnímam práve posilnenie našej pozície pri schvaľovaní zásahov do národných parkov a ostatných chránených území. Štátna ochrana prírody sa priamo podieľala na príprave novely zákona. Navrhla kľúčové zmeny a opatrenia, ktorými vieme zabezpečiť efektívnejšiu a kvalitnejšiu ochranu našich najvzácnejších území. Naše národné parky dlho trpia tým, že na ich územiach nie sú stanovené jasné pravidlá. Verím, že desaťročia trvajúci stav zmeníme v prospech ochrany prírody. Považujem to za prvý systémový posun, ktorý je veľmi dôležitý,“ uviedol generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda na webe ŠOP SR.

69914206_2398032316932244_1537679917821460480_o.jpg
Zdroj: Štátna ochrana prírody

Nadšení nie sme

„I keď neprináša ideálny stav a stále nepresúva správu štátnych pozemkov v chránených územiach spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, predsa veľmi oceňujeme, že sa podarilo urobiť dôležitý krok a poslanci podporili kľúčový bod, aby náhodnú ťažbu v chránených územiach musel posúdiť orgán ochrany prírody. Náhodná ťažba už dnes predstavuje 58% všetkej ročnej ťažby (čo je takmer 10 mil. m3 dreva) a prichádza pre ňu o lesy i v tých najvzácnejších územiach.

Neteší nás podpora, ktorú získali niektoré pozmeňovacie návrhy (vypadlo presné vymenovanie podmienok, kedy je možné povoliť rôzne činnosti v chránených územiach a vyhlasovanie chránených území zostáva naďalej len v rukách vlády), ale dôležité je, že poslanci novelu nakoniec v kľúčových bodoch podporili,“ uvádza WWF vo svojom stanovisku na sociálnej sieti.

Najhorší na svete?

Zoskupenia ochranárov vo všeobecnosti novelu zákona vítajú. Poslanec PS/Spolu a ochranár zo združenia Vlk Erik Baláž však na sociálnej sieti zákon nešetril.

„Výsledok štvorročnej práce ministra Sólymosa je nula,“ uvádza Baláž. „Novelu zákona o ochrane prírody sme potrebovali ako soľ. Bohužiaľ, súčasný minister životného prostredia Sólymos nemal dostatočnú silu na to, aby presadil zásadné reformy. Štátne pozemky neprejdú pod správy národných parkov. Národné parky stále nebudú rozhodovať o tom, čo sa na ich území deje. Nie sú totiž orgánom štátnej správy, ale len akousi poradnou organizáciou,“ vytýka ministrovi ochranár.

Baláž sa obul najmä do pozmeňovacích návrhov, ktoré prešli parlamentom ešte v stredu. Ide napríklad o striktnejšie udeľovanie výnimiek. Po schválení pozmeňovacieho návrhu však prísnejšie pravidlá budú platiť len na chránené územia vyhlásené po nadobudnutí účinnosti novely zákona o ochrane prírody.

„Novela tiež pôvodne navrhovala, aby chránené územia vyhlasovalo Ministerstvo životného prostredia alebo okresné úrady. Koaliční poslanci si však odhlasovali ponechanie súčasného stavu, kde chránené územia vyhlasuje vláda. Tá pritom ich vyhlasovanie často blokuje,“ vysvetľuje Baláž. „Ministerstvo sa verejnosť vytrvalo snažilo presvedčiť, že táto novela začína novú éru, ktorá spasí naše lesy. Nespasí a už vôbec nie v tejto dogabanej verzii, ktorú nakoniec poslanci schválili,“ dodáva ochranár a opozičný poslanec.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Erik BalážLászló SólymosMarktin Lakanda
Firmy a inštitúcie Lesoochranárske zoskupenie VLKMŽP Ministerstvo životného prostredia SRŠOP Štátna ochrana prírodyWWF Slovensko