Zodpovednosti a pokutám za čierne skládky sa obce nevyhnú. Mali by mať prehľad, čo sa na ich území deje, hovorí odborník

les, odpad
Čiernym skládkam sa dá predchádzať starostlivosťou o pozemky a nízkymi miestnymi poplatkami. Foto: ilustračné, Getty Images

Nelegálne skládky sú bez adresy, často schované v lese či v areály bývalého poľnohospodárskeho družstva. Aj preto sa veľmi ťažko nahlasujú a ešte ťažšie čistia.

Len na Slovensku je ich podľa projektu Trashout, ktorý pomáha s ich mapovaním, nahlásených ľuďmi viac ako 9 000. Na problém so skládkami v máji upozornil aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pri návšteve jednej z nich v Ivanke pri Dunaji.

Namiesto páchateľa odstraňuje odpad obec

Ministerstvo zároveň nedávno pripomenulo mestám a obciam, že sú zodpovedné za odstránenie nelegálnych skládok, na ktorých území sa nachádzajú.

Aj keď podľa zákona o odpadoch by mal za to niesť zodpovednosť pôvodca skládky, nie vždy sa ho podarí identifikovať. Preto sa v takýchto prípadoch musia obce riadiť zákonom, ktorý im ukladá povinnosť odpad na vlastné náklady odstrániť.

Potvrdila to aj Monika Szabó z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia, ktorá uviedla, že samospráva musí vyvinúť všetky potrebné kroky, aby čierne skládky okamžite riešila.

„Tejto povinnosti sa obec nemôže vyhnúť ani pod zámienkou, že na odstránenie odpadu nemá financie,“ uviedla pre Webnoviny.sk Szabó.

Likvidácia skládok stojí tisíce eur

Podľa Michala Kaliňáka, riaditeľka kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), je toto nastavenie neférové.

Na Slovensku totiž existuje mnoho pozemkov, ktoré síce majú viacerých vlastníkov alebo sú v správe Slovenského pozemkového fondu, ale napriek tomu sú spustnuté. A to je neraz príležitosť pre nezodpovedných ľudí, aby na nich zakladali čierne skládky.

Obce následne musia podľa Kaliňáka financovať odstraňovanie skládok, ktoré sú výsledkom nelegálnej činnosti či pasivity nezodpovedných vlastníkov, ktorí sa o svoje pozemky nestarajú.

Likvidácia nelegálnej skládky je pritom finančne náročná. Ako hovorí Kaliňák, mestá a obce tak musia meniť v rámci rozpočtu svoje priority a likvidovať odpad namiesto poskytovania iných služieb občanom.

Napríklad v Dubnici nad Váhom vlani vynaložili na odstránenie miestnych nelegálnych skládok viac ako 9 700 eur.

Neznalosť práva neospravedlňuje

Iný pohľad ponúka odborník na problematiku komunálneho odpadu Marek Kurinec. Podľa neho by obce mali mať prehľad o tom, čo sa deje v ich katastri.

„Ak sa v nejakom mieste dlhodobo nelegálne ukladajú odpady a obec situáciu prehliada a nerieši, tak by mala niesť finančnú spoluzodpovednosť za odstraňovanie nelegálnych skládok odpadov,“ uviedol pre portál Nášvidiek.sk.

Dodal, že obce to môže aj motivovať a nútiť k tomu, aby situáciu riešili včas.

Zodpovednosť by však podľa Kurinca obce nemali niesť za skládky odpadu, ktorý bol na Slovensko dovezený zo zahraničia a niekto ho jednorazovo vyhodil v ich katastri. Takéto prípady sa pritom množia. Polícia potvrdila napríklad dovoz odpadu z Talianska a Poľska, odkiaľ sa k nám mali dostať tisíce ton.

Odpoveďou je prevencia

Obciam, ktoré neriešia problém s nelegálnymi skládkami hrozia pokuty, ktoré im môže udeliť inšpektor životného prostredia. Môžu sa pohybovať od 4 000 eur do 350 000 eur.

To sú čiastky, ktoré by tiež mohli znížiť ľahostajnosť obcí voči prítomnosti skládok na ich území. Kurinec ale varuje, že pokuty by nemali byť príliš vysoké, pretože inak by pre obec mohli byť likvidačné.

Vyvarovať sa im môžu investovaním do prevencie. Riešením je napríklad inštalácia fotopascí alebo rekultivácia zanedbaných pozemkov, napríklad osadením lavičiek.

Týmto spôsobom sa podľa Kaliňáka z opustených území môžu stať funkčné plochy, ktoré budú natoľko navštevované, až znížia riziko pocitu opustenej plochy, ktorá je magnetom na čierne skládky.

„Sledujeme aj to, ako samosprávy zvyšujú mieru pochôdzkovej činnosti po svojom území, aby eliminovali už samotné zakladanie čiernych skládok,“ doplnil.

Motivovať treba aj občanov

O pozemok by sa však podľa Kaliňáka mal starať každý vlastník, a to aj vrátane kosby alebo inej údržby, k čomu je však ľudí potrebné motivovať. Kurinec dodáva, že občania by sa mali vedieť dostatočne pravidelne a pohodlne zbaviť všetkých druhov odpadov a nemali by byť zaťažovaní vysokými miestnymi poplatkami.

Vďaka takýmto opatreniam nebudú podľa neho nútení zbavovať sa ho nelegálne, napríklad z dôvodu neexistencie zberného dvora alebo jeho nevyhovujúcich prevádzkových hodín.

„Podľa ministerstva životného prostredia riešením je dobre nastavené odpadové hospodárstvo a dôsledná kontrola vlastného územia obcí,“ uviedla zase Sabó ako návrh riešenia nespokojnosti občanov, ktorú tento rok prejavovali práve v súvislosti s odpadmi a čiernymi skládkami na Zelenej linke.

ZMOS sa chce naopak s problémom likvidácie čiernych skládok vysporiadať novými efektívnymi riešeniami“, ktoré podľa Kaliňáka v pomerne krátkom čase predstavia. Bližšie detaily o ich konkrétnej podobe však neprezradil.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BudajMarek KurinecMichal KaliňákMonika Szabó
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SROĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiTrashoutWebnoviny.skZMOS Združenie miest a obcí Slovenska