Zvieratá sa čoraz viac prispôsobujú ľuďom, aby prežili. Ohrozujeme celý ekosystém

Rozhnevaný tiger vyceril zuby
Ľudská aktivita negatívne vplýva na život zvierat. Foto: SITA/AP Photo/Apichart Weerawong

Ľudstvo zanecháva na planéte nezmazateľnú stopu. Najmä v ostatných rokoch nás znepokojuje negatívny dopad na klímu, ktorý pociťujeme aj v bežnom živote.

Neničíme však len klímu a zároveň s ňou aj vlastnú existenciu. Dopad ľudského správania pociťujú aj zvieratá, ktoré sa nám prispôsobujú a čakajú, čo bude ďalej.

Pohyb zvierat

Vedci z University of Sydney a Deakin University v Austrálii po prvý raz analyzovali globálny vplyv ľudskej aktivity na pohyb zvierat. Odhalili rozsiahle zmeny, ktoré ohrozujú prežitie niektorých druhov a biodiverzitu.

Aktivity ako ťažba dreva a urbanizácia majú veľký dopad na divú zver. Štúdia však ukázala, že epizodické udalosti ako sú lov, vojenské či rekreačné aktivity, môžu spôsobiť ešte väčšie zmeny v správaní zvierat.

Vedúci štúdie Tim Doherty vyhlásil, že je nevyhnutné, aby ľudia čím skôr pochopili dopad ich aktivity na zvieratá. „Dôsledky vyplývajúce zo zmeny pohybu zvierat môžu viesť k zníženiu zdatnosti zvierat, nižšej šanci na prežitie, redukcii reprodukcie, genetickej izolácii a dokonca k vyhynutiu,“ vyjadril sa.

Zber informácií

Štúdiu publikovali v žurnále Nature Ecology & Evolution. V rámci projektu využili 208 štúdií o 167 druhoch zvierat, ktoré sledovali 39 rokov.

Vo viac ako tretine prípadov boli zvieratá nútené podstúpiť zmeny, ktoré viedli k vyše 50-percentnému nárastu v ich pohybe.

Analyzovali pritom 37 druhov vtákov, 77 cicavcov, 17 plazov, 11 obojživelníkov, 13 rýb a 12 druhov hmyzu.

Zmeny v správaní zvierat

Medzi kľúčové zistenia zaradili fakt, že 35 percent zmien pohybu zvierat spôsobujú epizodické udalosti. Tie zároveň spôsobujú z 12 percent zmenu habitatu.

Aktivita ľudí celkovo zvýšila pohyb zvierat, ktorý je z pohľadu odborníkov kľúčový, o 70 percent.

Zvieratá si osvojili zmeny v mechanizmoch správania, aby sa prispôsobili ľudskej aktivite. Začali utekať alebo sa im vyhýbať. Podstupujú dlhšie trasy počas hľadania potravy alebo aby si našli partnera aj úkryt a vyhli sa tak ľuďom a predátorom,“ povedal Doherty.

Vtáky sa v reakcii na ľudskú aktivitu presúvajú viac v priemere o 27 percent. U cicavcov je to o 19 percent a chrobákov o 38 percent.

Na cicavce majú najväčší vplyv cesty, poľnohospodárstvo a letectvo.

Nepriame následky

V niektorých prípadoch si ľudská aktivita vynútila zníženie pohybu zvierat až o 37 percent. Štúdia odhalila, že sa tak deje pre dostatok potravy v oblastiach obývaných ľuďmi.

Ďalšou príčinou je znížená možnosť pohybu v upravených habitatoch alebo obmedzenie pohybu fyzickými prekážkami.

Doherty upozornil, že zmeny v pohybe zvierat majú aj nepriame dôsledky. „Zvieratá stoja za dôležitými prírodnými procesmi, akými sú opeľovanie, prenos semien a zmeny v pôde. Narušenie ich pohybu preto ovplyvňuje celý ekosystém,“ objasnil.

Ochrana a politika

Vedec podčiarkol dôležitosť štúdie aj pre tvorcov politiky a následné zavádzanie nových opatrení. „V morskom prostredí a oblastiach relatívne nedotknutých ľudskou aktivitou je dôležité vyhnúť sa modifikácii habitatu,“ upozornil.

Podľa slov odborníkov je potrené posilniť ochranu už existujúcich chránených oblastí a zároveň podporiť vznik nových území určených pre voľne žijúce zvieratá.

Štúdia zistila, že by mohlo byť jednoduchšie zredukovať dopad epizodických udalostí, a to dôsledným manažovaním určitých aktivít, akými sú lov a turizmus. Dôležité je najmä obdobie párenia zvierat.

Biodiverzita v ohrození

Doherty varoval, že redukovanie negatívneho dopadu ľudskej aktivity na pohyb zvierat bude nevyhnutný na záchranu biodiverzity vo svete, v ktorom čoraz viac dominujú ľudia.

Ďalšie výskumy by sa mali podľa neho zamerať na súvis modifikácie habitatu s pohybom zvierat v rýchlo rozvíjajúcich sa častiach sveta.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Tim Doherty
Firmy a inštitúcie Deakin UniversityNature Ecology & EvolutionUniversity of Sydney