Zvýšenie potravinovej sebestačnosti podľa INESS neprinesie zázračné riešenia pre poľnohospodárstvo

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Potraviny
Foto: ilustračné, Thinkstock.

Zvýšenie potravinovej sebestačnosti neprinesie zázračné riešenia pre agrosektor. Vyplýva to zo záverov štúdie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) s názvom Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť.

Sebestačnosť je dnes opäť spomínaná ako zázračný cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Slovensko s politikou sebestačnosti už skúsenosti má a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento dobre mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné riešenia. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať,“ uviedli v zhrnutí štúdie analytici inštitútu.

Sebestačnosť na úkor kvality

Po zvyšovaní potravinovej sebestačnosti volajú podľa INESS-u záujmové združenia a aj vláda. Produktivita v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore však nie je podľa inštitútu problémom chýbajúcej politiky sebestačnosti. „Sebestačnosť za socializmu bola dosahovaná pomocou dotácií a na úkor bezpečnosti a kvality potravín. Potravinárske produkty presahovali povolené množstvo ťažkých kovov a mnohé druhy ovocia, zeleniny či iných produktov boli nedostupné,“ ozrejmili analytici.

Pod zámienkou zvýšenia potravinovej sebestačnosti boli podľa INESS-u navrhnuté zákony, ktoré poškodzovali podnikateľské prostredie, ako napr. povinný podiel slovenských produktov v letákoch, či inak obmedzovali voľný pohyb tovarov v rámci spoločného trhu EÚ. „Potravinová sebestačnosť neznamená potravinová bezpečnosť. Kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny sa k spotrebiteľom dostanú skôr pomocou otvorených trhov, nie ich obmedzovaním,“ pokračovali analytici.

Uprednostnenie domácich výrobcov porušuje pravidlá EÚ

Potravinová bezpečnosť je funkciou blahobytu v spoločnosti. Ten možno podľa inštitútu dosiahnuť len lepšími podmienkami na podnikanie, bez obmedzovania zahraničného obchodu. „Uprednostnenie domácich výrobcov porušuje pravidlá EÚ. Európska komisia vyzvala Bulharsko a Rumunsko, aby svoje zákony o povinnom podiele domácich produktov zrušili, keďže porušovali princíp nediskriminácie a voľného pohybu tovarov. Podobne bolo napomenuté aj Slovensko za zákon, ktorý porušoval práva predajcov na vlastný dizajn a výber produktov,“ dodali analytici.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v reakcii na štúdiu INESS-u uviedlo, že rozhodne nepovažuje potravinovú sebestačnosť za prázdnu frázu. Navyše v štúdii sú podľa agrorezortu viaceré nepresnosti, ako napríklad hlboká neznalosť problematiky poľnohospodárstva, potravinárstva a niekoľko zásadných legislatívnych princípov vrátane potravinového práva. Potravinári zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa zas rozhodli, že k štúdii INESS-u sa vyjadrovať nebudú.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz