Návrh na začatie konania o ústavnom súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady SR (NR SR), môže podať Ústavnému súdu SR len hlava štátu alebo vláda.
Agentúre SITA to objasnil Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s tým, že ak sa rozhodnú svoje návrhové oprávnenie využiť, musia tak urobiť pred tým, ako je dojednaná medzinárodná zmluva predložená na rokovanie parlamentu.
Test ústavnej súladnosti
Na otázku agentúry SITA, či sa medzi oprávnenými subjektmi nachádza aj skupina pätiny poslancov parlamentu, ústavný právnik odpovedal, že nie. Zdôraznil, že ak by sa medzi tieto subjekty mala doplniť, musela by sa zmeniť Ústava SR, pretože oprávnené subjekty v tomto type konania vymenúva priamo ústavný text.
Žiadne jadrové zbrane ani americké základne na Slovensku nebudú, Naď opäť odmietol klamstvá opozície o obrannej dohode
„Stotožňujem sa s názormi odbornej literatúry, že by bolo vhodné rozšírenie okruhu oprávnených subjektov zvážiť, a to práve o aspoň pätinu poslancov NR SR. Poslanecká menšina by síce sama nemohla rozhodnúť o zastavení ratifikácie, no bola by oprávnená iniciovať test ústavnej súladnosti, teda podobne, ako je to pri konaní o súlade právnych predpisov. Naplnila by sa tým aj logika demokracie, ktorá hovorí, že vládne síce väčšina, ale menšina musí mať možnosť ju kontrolovať,“ vysvetlil Bujňák.
Na zmluve nie je čo spochybniť
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa 2. februára vyjadrila, že sa v súvislosti s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a USA neobráti na ústavný súd, k čomu ju vyzýval opozičný líder Robert Fico (Smer-SD).
Pravdepodobnosť, že obranná dohoda s USA prejde v parlamente, je podľa Kollára pol na pol
Hlava štátu totiž tvrdí, že na zmluve nie je čo spochybniť. Prezidentka podotkla, že podanie na ústavný súd konzultovala s množstvom ústavných právnikov, nielen s jej poradcom, pričom sa zaoberali aj všetkými námietkami vznesenými v medzirezortnom pripomienkovom konaní.