Návrh štátneho rozpočtu Slovenska skrýva riziká, kontrolóri sú pesimistickí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
NKÚ; Najvyšší kontrolný ústav
Foto: ilustračné, SITA/Marián Peiger

V rozpočte na budúci rok sú skryté viaceré riziká. Konštatuje to vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý v pondelok predložil na rokovanie parlamentného finančného výboru, Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Z viacerých dôvodov preto vidí jeho naplnenie pesimisticky.

Problémy nielen vo výdavkoch

Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, pretože viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, znížia príjmy ešte viac ako sa v návrhu uvádza. Množstvo rizík však kontrolný úrad vidí aj vo výdavkovej oblasti, ktorá podľa neho nie je podložená analýzami zdôvodňujúcimi potreby a účel použitia.

„Problémom môže byť krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov, či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu,“ uvádza NKÚ.

V roku 2020 bude podľa úradu musieť vláda SR pozorne sledovať aj čerpanie európskych fondov, keďže z 11 operačných programov pre roky 2014 až 2020 bolo doposiaľ vyčerpaných len 3,5 mld. eur, čo je štvrtina zo všetkých zdrojov alokovaných úniou pre Slovenskú republiku.

Podľa NKÚ sa tiež dá sa očakávať, že problémy na európskych i svetových trhoch sa premietnu do spomalenia rastu slovenskej ekonomiky. „Tieto negatíva sa v konečnom dôsledku môžu premietnuť do vyššieho schodku štátneho rozpočtu, ktorý je dnes rezortom financií odhadovaný na úrovni 0,49 % HDP,“ konštatuje predseda úradu Karol Mitrík.

Potreba transparentnosti

NKÚ dlhodobo upozorňuje aj na potrebu transparentnejšieho štátneho rozpočtu, ktorý na základe analýz jasne definuje priority krajiny.

„Rozpočet štátu nemôže byť len o „suchých“ číslach, odbornej i laickej verejnosti musí ponúkať pohľad na to, akú skutočnú pridanú hodnotu v sebe tieto čísla skrývajú, do akých prioritných oblastí verejných politík tečú verejné a európske zdroje,“ konštatuje úrad.

Cestou k naplneniu tohto cieľa je podľa NKÚ dodržiavanie pravidiel programového rozpočtu, ktoré vychádzajú z merateľných ukazovateľov, dlhodobých stratégií a analýz.

Problémom rozpočtu je podľa NKÚ aj zabezpečenie financovania deklarovaných priorít. Kontrolný úrad pripomína, že v roku 2020 sa podpora vzdelávania dostane na úroveň 4,2 % HDP, čo je rovnaká hodnota ako bola ešte v roku 2010 a Slovensko sa tak dostáva pod priemer Európskej únie, ktorý bol v roku 2017 na úrovni 4,6 %. V oblasti zdravotníctva vidí úrad priestor na zefektívnenie napríklad v liekovej politike a v ambulantnej starostlivosti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Karol Mitrík