BRATISLAVA 13. júna (WebNoviny.sk) – Zhodujú sa na tom zamestnávatelia naprieč všetkými sektormi, ale aj Ministerstvo hospodárstva či Európska komisia. Na konferencii Dôvera vo vládu zákona – Želaný stav verzus realita, ktorú zorganizovala Americká obchodná komora v SR v spolupráci s partnermi z Iniciatívy za vládu zákona pod záštitou Ministerstva hospodárstva v SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa preto diskutovalo so zástupcami poslaneckých klubov naprieč politickým spektrom o nevyhnutných zlepšeniach.
„Nepredvídateľnosť legislatívnych zmien je problémom, ktorý má negatívny dopad na stabilitu podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosť Slovenska v globálnom meradle. Doplácajú na to rovnako veľkí investori ako aj malí podnikatelia. Stále častejšie sme svedkami, že zákony, ktoré majú zásadný dopad na podnikateľské prostredie, sú schvaľované na poslednú chvíľu cez poslanecké návrhy. Takto sa obchádza diskusia s verejnosťou, sociálnymi partnermi či relevantnými rezortami. Ako široká komunita zamestnávateľov združených v Iniciatíve za vládu zákona budeme apelovať na poslancov Národnej rady SR naprieč politickým spektrom, aby sa tento stav zásadne zlepšil. Otvorme diskusiu o tom, ako napríklad vytvoriť priestor pre verejné pripomienkovanie poslaneckých návrhov zákonov,“ hovorí Gabriel Galgóci, prezident Americkej obchodnej komory v SR.
Predvídateľnosť a participatívnosť legislatívneho procesu na vládnej úrovni prešla od roku 2015 aj vďaka aktivitám Iniciatívy za vládu zákona viacerými zlepšeniami. Bol prijatý nový Zákon o tvorbe právnych predpisov či Stratégia lepšej regulácie RIA 2020. „Ministerstvo hospodárstva SR si uvedomuje dôležitosť predvídateľnosti legislatívneho prostredia pre podnikateľov. Aj preto vláda v apríli ministrov zaviazala, aby legislatívu, ktorá ovplyvňuje náklady zamestnávateľov prijímali v dostatočnom predstihu a spravidla k 1. januáru kalendárneho roka. Ministerstvo hospodárstva SR dohliada aj na to, aby si úradníci na rezortoch prácu nezľahčovali, ale aby dôsledne vypočítavali časové a finančné dopady na podnikateľské prostredie a špeciálne aj na malé a stredné podniky. Vypracovali sme metodiky hodnotenia, zanalyzovali goldplating a zaškolili desiatky úradníkov. Máme už rozpracovanú metodiku pre poslankyne a poslancov. Ideálne by bolo, aby konzultácie s verejnosťou a doložku vplyvov povinne neobsahovali len vládne materiály, ale aj návrhy poslancov Národnej rady,“ – povedal minister hospodárstva SR Peter Žiga.
„V súčasnosti sa Slovensku síce ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci rast. A práve kvalita verejných inštitúcií bude do budúcnosti jeden z najvýznamnejších faktorov úspechu či neúspechu Slovenska. Európska komisia na nízku efektívnosť verejnej správy a stagnujúce, prípadne zhoršujúce sa podnikateľské prostredie upozorňuje a každoročne vydáva odporúčania smerom k ich zlepšeniu. Mnohé oblasti (napr. Hodnota za peniaze, vznik analytických jednotiek či Centrum lepšej regulácie) sa podarilo rýchlejšie naštartovať aj vďaka politickému tlaku komisie a európskym finančným prostriedkom. Výzvou pre Slovensko však ostávajú slabé strategické plánovanie, rezortizmus, korupcia, nízka transparentnosť, či nestabilné podnikateľské prostredie v dôsledku častých legislatívnych, regulačných a daňových zmien. Krajiny, ktoré majú efektívnu a dobre fungujúcu verejnú správu, figurujú aj medzi krajinami s najvyšším HDP na hlavu,“ upozorňuje Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Inzercia