Nerozhodujú o použití vlastných peňazí, Mitrík žiada prísnejší zákon o hmotnej zodpovednosti

Karol Mitrík
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík. Foto: archívne, SITA/Marko Erd

Pravidlá hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov a vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí sú priamo zodpovední za distribúciu prostriedkov a rozhodovanie o miliónových majetkoch, je potrebné zmeniť.

Myslí si to predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Karol Mitrík v súvislosti s tým, že podľa súčasnej legislatívy sa osobná zodpovednosť ťažko vymáha, finančne je ohraničená výškou troch platov zodpovedného zamestnanca.

„Nehovoriac o tom, že dotknutej osobe musíte dokázať úmysel a bez toho nemôže byť trestne stíhaná. Prísnejší zákon by mal priviesť ľudí konajúcich v mene štátu, spoločnosti k väčšej rozvážnosti či zodpovednosti, lebo nerozhodujú o použití svojej peňaženky, nenakladajú s ich vlastným majetkom,“ povedal Mitrík v rozhovore pre agentúru SITA. Je to podľa neho problém hlavne vtedy, keď nefunguje etika, morálka a keď sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť, ale len akási formálna politická zodpovednosť.

Zvláštna recyklovateľnosť ľudí

V ostatnom čase je podľa šéfa kontrolórov možné sledovať tiež zvláštnu recyklovateľnosť ľudí, ktorí pôsobia v riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch, ktoré rozhodujú o európskej finančnej pomoci.

„Ak sa zistí, že niekto zlyhal, urobil zvláštne opatrenia, vyvodí sa voči nemu len zodpovednosť tým, že sa rozviaže pracovný pomer, ešte aj s niekoľkomesačným odstupným a o chvíľku toho istého človeka nájdete v inej vedúcej štátnej pozícii,“ upozornil Mitrík.

„Chýba jasný postoj ministra, generálneho riaditeľa aj v tom, že prešľap podriadeného odstúpi polícii, podá návrh na začatie trestného stíhania,“ uviedol.

Práca NKÚ podľa jeho predsedu nemôže byť meraná počtom, alebo úspešnosťou podaných trestných oznámení. Na kontrolu chodia ex post, s odstupom dvoch, troch rokov a priama korupcia, úplatkárstvo či vedomý podvod sa veľmi ťažko dokazujú po tak dlhom čase.

„To sú už pozametané stopy, kontrolóri môžu len ťažko nachádzať dôkazy. V prípadoch, že máme podozrenie na spáchanie trestného činu v akejkoľvek forme, automaticky komunikujeme s prokuratúrou či políciou a podávame trestné oznámenia,“ poznamenal Mitrík. Len minulý rok podal kontrolný úrad trinásť trestných oznámení, desiatky odstúpení poslal na Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.

„Moji kolegovia sú odborníci, profesionálni kontrolóri, ale určite nemajú zručnosti a ani skúsenosti s prípravou vyšetrovania či vznesením konkrétneho obvinenia,“ podotkol.

Preverovali prijaté opatrenia

Pôdohospodárska platobná agentúra bola v nedávnej minulosti podľa predsedu NKÚ asi ukážkovým príkladom toho, ako by nemala byť riadená štátna, verejná inštitúcia. Už prvá plošná kontrola v uvedenej inštitúcii ukázala nielen veľký neporiadok v prideľovaní dotácií, ale výrazné zaostávanie aj systému vnútornej kontroly.

„Následne sme boli v agentúre v roku 2015, kde sme preverovali prijaté opatrenia a veci vyzerali byť v poriadku. No už kontrola v roku 2016 odhalila, že procesy riadenia sa vrátili k starému spôsobu. Boli zistené nekvalifikované hodnotenia, neporiadok v celom procese vyhlasovania výziev, ich administrovania, veľký chaos popretkávaný netransparentným až korupčným správaním na viacerých riadiacich stupňoch agentúry,“ povedal Mitrík.

Celý výstup, zistenia z kontroly preto úrad odstúpil orgánom činným v trestnom konaní. „To bolo výrazne časovo pred tým, ako začala konať polícia z dôvodu protestov farmárov,“ dodal pre agentúru SITA predseda NKÚ Karol Mitrík.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Karol Mitrík