Nesprávne stravovanie dojčiat sa môže odraziť v dospelosti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dieťa, bábo
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) – Nesprávne stravovanie detí im môže počas niekoľkých rokov a dokonca aj v dospelosti spôsobiť zdravotné ťažkosti. Kritické obdobie, v ktorom prijímané potraviny môžu ovplyvniť kvalitu života v horizonte niekoľkých desaťročí, sa začína už v prenatálnom štádiu.

Veľa rodičov podáva svojmu dieťaťu v priebehu prvých troch rokov stravu, ktorú bežne konzumuje celá rodina, prípadne potraviny, ktoré síce pôsobia detsky, či už veľkosťou, tvarom alebo obalom, ale v skutočnosti nie sú určené pre deti v tejto vekovej kategórii. Takáto strava nielenže nie je pre deti v útlom veku vhodná, ale môže byť pre ne i veľmi škodlivá.

Na výrobky, ktoré spadajú do kategórie špeciálnej výživy pre dojčatá a malé deti, sa totiž vzťahujú prísne bezpečnostné normy, ktoré spĺňajú len potraviny označené vekom dieťaťa, pre ktorý sú vhodné.

Na všetky ostatné neoznačené výrobky, aj
Dieťa, bábo
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

keď veľkosťou, tvarom či obalom vytvárajú dojem vhodnosti pre malé deti, sa uplatňujú normy pre dospelých, ktoré pri množstve potenciálne nebezpečných látok sú v niektorých prípadoch až 20 ráz vyššie ako normy pre deti do troch rokov.

Najväčší rozdiel medzi detskou a bežnou stravou je v použitých ingredienciách a ich kvalite, ktorá musí byť primeraná citlivému organizmu. Deti v tejto vekovej kategórii by teda iné ako pre ne vhodné označené potraviny ani konzumovať nemali alebo by si rodičia, pokiaľ hodlajú podávať dieťaťu iné potraviny, mali dávať veľký pozor na ich zloženie a pôvod.

Najoptimálnejšou stravou pre dojča je prirodzene materinské mlieko. Iveta Čierna z 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislava odporúča exkluzívne dojčenie do šiestich mesiacov života.

Potom je však už materinské mlieko z hľadiska nutričného zloženia pre dieťa nedostatočné. Doplnkovú stravu je možné dieťaťu podávať podľa jeho psychomotorickej a fyziologickej zrelosti, čo nastáva najskôr v štvrtom mesiaci života.

„Optimálne obdobie na začatie komplementárnej výživy u zdravého dojčaťa nie je skôr ako v 17. týždni a nie neskôr ako v 26. týždni,“ uviedla
Dieťa, bábo
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

Čierna.

Ako ďalej vysvetlila, od šiesteho mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v ôsmom mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu stravu. Od deviateho do dvanásteho mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu.

Pre lepšiu manuálnu zručnosť vie dieťa v tomto období samo konzumovať potravu lyžičkou alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava a nezavedie sa polotuhá strava do desiateho mesiaca života, môžu neskôr nastať problémy v stravovacích návykoch.

Pre dojčatá do prvého roku života je podľa Čiernej absolútne nevhodné kravské mlieko. Pre vysoký obsah bielkovín a sodíka zaťažuje obličky, závažné sú aj možné dlhodobé následky, najčastejšie alergické prejavy.

Ako vedci zistili z viacerých výskumov, u detí živených kravským mliekom do
Dieťa, bábo
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

prvého roku života je vyššie riziko vzniku obezity, hypertenzie, cukrovky a poruchy funkcie obličiek v dospelosti.

Donedávna pediatri odporúčali ako prevenciu pred celiakiou, ochorením diabetes mellitus 1. typu či alergiou na obilie začať lepok podávať dieťaťu čo najneskôr. Najnovšie výskumy však naznačujú presný opak.

Lepok by sa nemal nachádzať v strave dieťaťa pred štvrtým mesiacom života, no od siedmeho mesiaca sa začne riziko vzniku spomínaných ochorení zvyšovať.

Rodičia by preto mali začať dieťaťu podávať stravu obsahujúcu lepok v malých množstvách v tomto časovom rozmedzí a najlepšie ešte počas dojčenia.

Rodičia môžu stravou podávanou dieťaťu ovplyvniť aj neskorší vznik alergií. Príliš neskoré zavádzanie silne alergénnych potravín do stravy, ako sú vajcia, ryby, orechy či pšenica, môže ešte zvýšiť riziko vzniku alergií. U každého dieťaťa je najvhodnejšie obdobie na prijímanie takejto stravy veľmi individuálne, pretože môže mať rôzne genetické predispozície.

V tomto prípade je preto dôležité poradiť sa so skúseným pediatrom. Ako prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami sa odporúča nesoliť jedlo dieťaťa aspoň do prvého roku života. Ak chcú rodičia zabrániť predčasnému riziku vzniku zubného kazu, nemali by do prvého roku sladiť cukrom, dokonca ani medom.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať