Lesné požiare pustošia Arktídu, keď oheň pohlcuje oblasti severnej Sibíri, severnej Škandinávie, Aljašky a Grónska.
Častokrát vznikne oheň v tomto regióne úderom blesku, avšak tento rok je situácia horšia pre letné teploty, ktoré sú pre klimatickú zmenu vyššie ako zvyčajný priemer. Oblaky dymu sa dajú vidieť aj z vesmíru.
Dym ovplyvňuje široké okolie
Expert na lesné požiare Mark Parrington z Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS) ich opísal ako „bezprecedentné“. Dym zo stoviek z nich ovplyvňuje široké okolie. Mestá východného Ruska zaznamenali výrazné zníženie kvality ovzdušia.
Súčasná miera otepľovania je vyššia ako kedykoľvek v minulosti, upozorňujú vedci
V júni požiare uvoľnili odhadovaných 50 megaton kysličníka uhličitého, čo podľa CAMS predstavuje ekvivalent celoročných emisií tohto plynu vo Švédsku.
Lesné požiare v Arktíde sú bežné od mája do októbra a sú prirodzenou súčasťou ekosystému. Tohtoročné požiare sú však neobvyklé svojou intenzitou a rozsahom.
Veľké objemy skleníkových plynov
„V takýchto vysokých zemepisných šírkach je v júni neobvyklé vidieť požiare takéhoto rozsahu a trvania,“ uviedol Parrington. „Avšak teploty v Arktíde sa zvyšujú oveľa rýchlejšie, ako je globálny priemer a teplejšie podmienky podnecujú vznik požiarov a ich trvanie,“ pokračoval.
V Rusku horia dva milióny hektárov lesa, podľa zákona ich hasiť netreba
Agresívne šírenie požiarov spôsobuje extrémne vysušená pôda v kombinácii s bleskami z tepla a silným vetrom. Oheň udržiava lesná pôda, ktorá pozostáva z nechránenej, rozmrznutej, suchej rašeliny s vysokým obsahom uhlíka. Požiare následne uvoľňujú veľké objemy skleníkových plynov.
Vedci tvrdia, že to, čo vidíme, je dôkaz určitej spätnej väzby, ktorú by sme mali v teplejšom svete očakávať, keď zvýšená koncentrácia skleníkových plynov spôsobuje ďalšie otepľovanie, ktoré následne vytvára podmienky pre uvoľňovanie ešte väčšieho množstva uhlíka do atmosféry.