Lucia Nicholsonová: Sulíka súrne potrebujeme na Slovensku, pomohlo by mu to

Lucia Nicholsonová
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová. Foto: SITA/Marek Mrviš

Ako s odstupom času hodnotíte nedávne odvolávanie premiéra Roberta Fica ako podpredsedníčka parlamentu?

Opozícia to zvládla fantasticky. Vycúvali sme z schôdze so cťou. Hodnotím to pozitívne. Predovšetkým naši poslanci z SaS, poslanec Karol Galek ako tímlíder, ktorý sa energetike venuje. Ľudia sa dozvedeli veľa vecí práve vďaka nemu. Z pohľadu toho, že som mala viesť schôdzu a neviedla som, si nebudem  líhať na koľajnice, ale trvám na tom, že keď udelili premiérovi slovo, bolo to v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Nemal právo vystúpiť hneď po navrhovateľovi.

Pred marcovými voľbami 2016 ste hovorili, že budete veľmi rada, keď sa do parlamentu dostanete. Je to tak aj dnes, neľutujete, že ste v súčasnej situácií Národnej rade SR?

Nebudem sa sťažovať. Vybrala som si to sama, bojovala som o to a som tam. A to so sebou  prináša situácie ako na sínusoide, s tým sa musím pobiť. Myslím, že každé jedno zamestnanie so sebou prináša aj nejaké mínusy, a to, čo sa teraz deje aj na politickej scéne, aj môj smiešny zápas s mojimi kolegami vo vedení NR SR, sú tie mínusy. Ale stále prevyšujú plusy a teraz vôbec prvýkrát od roku 2010, odkedy som v politike, mám pocit, že to má zmysel.  Svoju prácu robím na dennej báze a robím ju naozaj rada.

Čomu sa primárne venujete?

S mojim poradcom robíme na korupcii. Odhalili sme jeden z najväčších prípadov, kedy došlo k tunelovaniu eurofondov. Cez nastrčené poradenské firmy tečú milióny, to je plytvanie peňazí. Poslali sme to na Európsku komisiu aj na OLAF.

Ale najviac ma teší, čo sa mi darí v sociálnej sfére s mojou poradkyňou. Minister práce Ján Richter šetrí na tých najzraniteľnejších. V systéme máme asi 2 200 ťažko zdravotne postihnutých detí a z toho len jedno dieťa získalo príspevok na kúpu pomôcok, tri deti dostali príspevok na zdvižný vozík. Tie deti sú z rodín, ktoré nemajú z čoho žiť. Rodiny trpí a to je súčasná sociálna politika. My teraz bojujeme za tie matky a veľa z nich dostalo to, čo im prináleží. Riešením situácie je zmena ministra.

Z eurofondov Slovensko v minulom období za roky 2007 až 2013 vyčerpalo podľa oficiálnych údajov 97 percent. Vnímate to ako pozitívnu informáciu?

To je zmanipulované číslo, podvod. Otázne je, na aké projekty peniaze išli. Lebo podpisujú sa aj umelo vytvorené projekty. Tie peniaze, ktoré míňame na predražené poradenstvá by mali ísť na úradníkov v regiónoch, ktorí pomôžu napísať žiadateľom dobrý projekt. Teraz, v polovici programovacieho obdobia máme vyčerpané 3 percentá. Keby cielene išli na kvalitné projekty, dnes by sme mali napríklad situáciu v rómskych osadách vyriešenú. Tu sa stále začína odznova a pilotuje sa niečo, čo tu už štyrikrát bolo.

Z SaS odišiel Jozef Mihál, ktorého ste verejne uznávali ako jedného z najlepších odborníkov. Čo hovoríte na jeho odchod z SaS?

Zrelo to dlhodobo. Vyčítal Richardovi Sulíkovi to isté. Mali medzi sebou názorové a ideové nezrovnalosti. Jozef Mihál mal pocit, že prichádza o liberálnu tvár. Ja som ho veľmi aktívne prehovárala, aby zostal a aby sme obhajovali značku SaS, ktorú sme pomáhali budovať. Jozef Mihál bol jeden zo zakladajúcich členov. Bol to odborník, keď vystupuje v parlamente, všetci sú ticho. Ukazoval na diery a absurdnosti v zákonoch ministra Richtera. On to bude robiť naďalej ako poslanec, ale je mi veľmi ľúto, že už nie pod hlavičkou SaS.

Mihál hovoril o strate liberalizmu. Čo je podľa Vás liberalizmus?

SaS si udržiava ekonomický liberalizmus, máme kvalitných ľudí pre štíhly štát, pre slobodu podnikateľov, nie je pochýb, že SaS je liberálna. Aj zvyšok programu SaS je dobrý, priznávame slobodu jednotlivca, otvárali sme v minulosti liberálne témy ako rozvody dohodou, dekriminalizáciu marihuany, registrované partnerstvá. Tie témy mali aj racionálnu pointu. To všetko v programe zostalo, akurát o to aktívne nebojujeme tá ľudskoprávna agenda ustupuje do úzadia, témy nám zapadajú prachom a vidieť to najviac v tom, ako sa Richard Sulík vyjadruje k migrantom.  Nešťastne je komunikovaný náš eurorealizmus, lebo veľa ľudí si začína myslieť, že sme euroskeptici, a to nie je pravda. Ja som určite nevstupovala do SaS, ktorá by volala po rozpade EÚ. aj teraz v tom má Sulík jednoznačné stanovisko, že rozpad nie. Problém je, že sa náš postoj zle komunikuje verejnosti.

EÚ má omnoho viac pozitív ako negatív. Ale my to komunikujeme opačne, my hovoríme o zlých stranách EÚ. Taká komunikácia by bola v poriadku v čase mieru, ale Európa sa zmieta v boji všelijakých populistov. Teraz treba vyzdvihnúť, že napriek všetkému je v Európe udržateľný mier, že krajiny sú schopné konsenzu, a to, že tu máme voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, bez čoho by slovenská ekonomika neprežila.

Kto by mal nahradiť Jozefa Mihála na poste podpredsedu SaS?

Nech tam skončí ktokoľvek, nebude to náhrada.

Protest Chceme vládu, nie zradu!
Foto: SITA/Marko Erd

Vy neplánujete nasledovať jeho kroky smerom z SaS?

Zvažovala som to dlho ako aj Jozef Mihál. Po jeho odchode ešte intenzívnejšie. A mám dve možnosti, buď zostanem a budem bojovať za zachovanie princípov a hodnôt liberála alebo odídem. Ale keď odídem, tak celkom. Nemyslím, že Slovensko sa zastaví ale pýtam sa, či bude na tom lepšie. Stále nemám pocit, že som urobila to, čo urobiť mám. Teší ma, že pomáham a že to má zmysel. Zakladám občianske združenie, cez ktoré oslovíme svetovú kapacitu, odborníkov, lekárov. Dáme do kopy najväčšie mozgy a budeme robiť prostredníka medzi ľuďmi, ktorí pomoc potrebujú a odborníkmi. Potom naši lekári budú môcť mať takúto cezhraničnú konzultáciu a aj podľa toho nastavia liečbu pacientov. Občianske združenie bude financované z rôznych zdrojov. Teraz použijem svoje meno, značku a keď niekedy odídem z politiky, tak sa budem venovať práve takýmto veciam.

Pohnútky Martina Poliačika, o ktorom sa tiež hovorilo, že z SaS odíde, ako vnímate?

SaS bez neho by nebola SaS. Som rada, že sa rozhodol zostať a pracovať. O nikom ďalšom neviem, že by chcel stranu opustiť.

Richard Sulík hovorí ako o najväčšej hrozbe o migrantoch. Podľa neho je ruský prezident Vladimir Putin menšia hrozba. Ako to vnímate Vy?

Putin je najväčšia hrozba. Boh nás ochraňuj pred Putinom a jeho agresívnou politikou. Samozrejme, teraz na opačnej strane mi robí je americký prezident Donald Trump. To, čo tvrdí Richard Sulík, že najväčší problém sú migranti a že v súčasnosti nerieši otázku globálneho otepľovania, lebo to nie je najväčší problém sveta alebo EÚ, podľa  mňa toto je mylné nazeranie sa na situáciu. Lebo existujú podložené teórie o tom, že aj Arabská jar sa spustila kvôli klimatickým zmenám v afrických štátoch. Ľudí sa rodilo dvakrát toľko ako dovtedy za relatívne krátky čas. Trpeli na nedostatok vody, jedla. Primárne vznikala na základe tohto, až potom sa to pretransformovalo na boj za demokratickú vládu a zvrhnutie diktátorov. Primárny problém bol hlad spôsobený aj klimatickými zmenami. Migračná kríza je obrovský problém, s ktorým sa musíme vysporiadať, ale treba začať dbať hlavne o príčiny nie o dôsledky.

Líder SaS o sebe vyhlásil, že je nacionalista. Podľa Vás ním je?

Nikdy by som nevstúpila do strany, ktorú by viedol nacionalista. Ja som Richarda Sulíka až do dnešného dňa nevnímala, že je nacionalista. To, že to o sebe vyhlásil, bolo pre mňa prekvapením, ale myslím si, že to vzniklo nedorozumením. Môže byť vlastenec. Ja určite nie som nacionalistka. Mám rad Slovensko, chcem tu žiť aj pracovať, ale nacionalizmus mi je z hĺbky duše odporný.

Myslíte si, že je dobré, aby Richard Sulík kandidoval za europoslanca aj v ďalších  eurovoľbách?

Richarda Sulíka súrne potrebujme na Slovensku. Nemal by prenechávať miesto lídra opozície niekomu inému. Myslím, že keby bol tu a žil témami, ktorými žijeme aj my, nemali by sme nijaké ideové rozpory, lebo by sa vyjadroval  k tomu, čo sa tu aktuálne dejú. Veľmi by návrat prospel jemu, SaS-ke aj Slovensku.

Keď na niektorých témam uletí, je to aj preto, že žije v inom prostredí, v Nemecku, v  Bruseli.  Ja som nikdy nikam „necukla“, od začiatku tvrdím to isté.

Sama ste povedali, že súčasná opozícia je rozdrvená. Vy s hnutím OĽaNO a mimoparlamentným KDH idete spoločne do volieb do VÚC. Vidíte v tejto spolupráci potenciál aj v iných sférach?

Vidím, a to je jediná šanca, že aj KDH prelezie do parlamentu. Očistilo sa od tých, čo do parlamentu prinášali témy z 15. storočia. Dnes ich vnímam ako hráča, s ktorým by sme dokázali niečo zlepiť po voľbách. KDH treba vrátiť do hr

Situáciu v koalícií podľa slov Andreja Danka narušila práve kauza zvyšovania cien energií. Čo očakávate teraz?

Bolo by dobré, aby boli predčasné voľby. Dankovi preferencie klesajú. Aj keď je neuveriteľné, čo sekundárne spôsobuje Marián Kotleba. On sem vplával a teraz akoby diktuje tie politiky a neviem prečo sa iní politici boja určovať a ovplyvňovať verejnú mienku a povedať, že toto nie je správne. Ženieme sa do záhuby.

Kde je riešenie tejto situácie?

Zašlo to ďaleko. Myslím si, že sa treba držať vlastných princípov a zásad. Keď raz sme vznikli ako liberálna strana s nejakými zásadami a logom slobody jednotlivca a témami, musíme si to udržať, nekriviť to. Doba prinesie ešte veľké veci. V budúcnosti nás čakajú väčšie výzvy a mali by sme byť pripravení. Keby sme prestali polarizovať spoločnosť témami, ktoré na Slovensku ani až tak nie sú témami. SaS by mohla ašpirovať vo voľbách aj na 20%. V tom pravicovo liberálnom spektre sme úplne sami a nemáme žiadnu konkurenciu.

Niektorí politici sa v parlamente vyjadrujú vulgárne aj na adresu žien. Patrí podľa Vás takýto slovník do národnej rady?

Nepatrí, ale podľa mňa tam oveľa viac nepatria zlodeji. Takí, čo sú schopní zbiť ženu, a potom sa tvária na slušných. Nepatria tam ani ľudia, ktorí sú schopní korumpovať.  V ideálnom svete by ani vulgarizmy nemali byť, ale popri tom všetkom je vulgarizmus to najmenej. Okrem toho je parlament  plný sexistov. Niektorí poslanci, keď vidia kolegyňu z klubu Sme rodina, sa jej do očí ani nepozrú. Polovica parlamentu nie sú slušní ľudia.

Kedy by ste za zo Slovenska odsťahovali? Už v minulosti ste žili v Kanade aj v Kostarike.

Žila som v Kostarike a Kanade a vrátila som sa. Keby dopadli nasledujúce voľby tak, že nás tu zamoria nesystémoví politici, asi by som sa chcela vysťahovať. Išla by som naspäť na Kostariku.  Tam sú ľudia šťastní. Dokonca v čase, keď som tam žila, mali systém dobrovoľnej platby daní a pritom väčšina dane platila, to si u nás neviem predstaviť.

Máte za sebou aj prácu novinárky. Dnes vnímate rozdiel v práci novinárov?

Tak zle, ako je dnes v novinárskej obci ešte nebolo. Cítim povrchnosť, nezáujem o témy. Investigatívna žurnalistika sa vytratila úplne. Keď my, politici, nepripravíme tlačovku do detailov, tak je nulová šanca, že by sa témy niekto chytil. Dnes každý škandál trvá nie tri ale jeden deň. Výnimkou je kauza Bašternák. Inak si každý politik musí svoju tému  živiť sám. Chápem, že redakcie šetria na ľuďoch, na platoch. Vy nemáte šancu robiť to inak. Aj novinár je obeťou.

Dopyt po informáciách je veľký a vznikajú aj médiá, ktoré šíria hoaxy. Potom sa ľudia k takým médiám utiekajú. Vytvára sa tu svet, v ktorom sa ťažko orientuje. Dnes to máte ťažké v tom, že opozícia je celá rosypaná. Jeden povie to, druhý hento. Ale myslím, že by tu malo byť pochopenie nielen práv, ale aj povinností novinára a zodpovednosti za to, kam naša krajina smeruje. Za mojich čias sme sa výrazne pričinili o to, že Vladimír Mečiar išiel do zabudnutia. Ale aj toto chce mieru slobody a keď polovica médií patrí oligarchom, tak chápem, že novinári tento luxus nemajú.

Zhovárala sa Katarína Zaťková

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Donald TrumpJán RichterJozef MihálKarol GalekLucia NicholsonováMarian KotlebaRichard SulíkVladimír MečiarVladimir Putin
Firmy a inštitúcie SaS Sloboda a Solidarita