Nitriansky kraj má nové kultúrne pamiatky, mohol by k nim patriť aj vodný mlyn v Krškanoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
vodný mlyn
Foto: ilustračné, Getty Images

NITRA 5. apríla (WebNoviny.sk) – Vodný mlyn v Krškanoch chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad SR začal v tejto veci správne konanie.

Pamiatkou by sa mal stať Mlyn vodný s areálom na ulici Pri mlyne v Nitre, časť Dolné Krškany, ktorý tvoria objekty vodného mlyna so strojovňou, technologické zariadenie v budove mlyna, vodný náhon so stavidlami a aleja.

Štvorpodlažná budova pochádza z roku 1934, vybavená je pôvodnou technológiou, vyrábala sa v ňom múka. Mlyn je v súkromnom vlastníctve. Vyžaduje si rozsiahlu rekonštrukciu a v súčasnosti je na predaj v ponuke realitných kancelárií.

Budova československého architekta

V Nitrianskom kraji pribudli tri národné kultúrne pamiatky – budova Červeného kríža v Nitre, fontána v areáli Fakultnej nemocnice v Nitre a Kalvária v Zlatých Moravciach.

Ako informuje Krajský pamiatkový úrad v Nitre na oficiálnom webe, budovu pre Československý Červený kríž s detským domovom v Nitre projektoval na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia František Lydie Gahura, ktorého možno označiť za jedného z najprogresívnejších československých architektov svojej doby. Budova je jeho jediným zachovaným projektom na území Slovenska.

Diela kovotepca aj rezbára

Poslednou veľkou realizáciou kovotepca, zlatníka a sochára Elemíra Józsefa Mészárosa bola fontána v areáli Fakultnej nemocnice v Nitre, ktorej dominuje autobiografické sochárske dielo nazvané Túžba po vyzdravení, resp. Nádej na uzdravenie.

Dominuje jej podobizeň na boku ležiaceho muža, bojujúceho s chorobou. Dielo pochádza z roku 1939, v ktorom autor zomrel ako 42-ročný.

Kalvária v Zlatých Moravciach so štrnástimi zastaveniami a trojicou krížov na vrchole vznikla pravdepodobne v roku 1898.

Integrovaná do nej bola staršia Kaplnka svätej Anny z roku 1882. V roku 1910 pribudol do kaplnky neogotický oltár a do jednotlivých zastavení osadili drevené reliéfy Krížovej cesty, ktoré vyhotovil banskoštiavnický rezbár Jozef Krause.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať