Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Foto: SITA/AP
6. októbra 2015 KultúraKnihy od SITASITA Diskusia(10)

Nobelovka patrí spisovateľke, ktorá utiekla pred Lukašenkom

ŠTOKHOLM 8. októbra (WebNoviny.sk) – Nobelovu cenu za literatúru získala tento rok bieloruská žurnalistka, spisovateľka a ornitologička Svetlana Aleksijevič. Šesťdesiatsedemročnej rodáčke z ukrajinského Ivano-Frankivsku ju udelili za “jej polyfonické diela, ktoré sú pamätníkom utrpenia a odvahy v našich časoch”.

Svetlana Aleksandrovna Aleksijevič sa narodila 31. marca 1948, pričom jej otec bol Bielorus a matka Ukrajinka. Po ukončení štúdia pracovala vo viacerých bieloruských novinách ako aj v prvom miestnom kaprárskom časopise. Následne sa stala korešpondentkou literárneho časopisu Nemam v Minska.

Pred Lukašenkom utiekla do Paríža

Neskôr spracovávala rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku inváziu do Afganistanu, rozpad Sovietskeho zväzu alebo haváriu černobyľskej atómovej elektrárne.

Prvá kniha s názvom Vojna nemá ženskú tvár jej vyšla v roku 1985, neskôr vydala napríklad publikácie ako Modlitba za Černobyľ alebo Cínoví chlapci. Jej diela preložili do viacerých svetových jazykov a na ich základe vzniklo niekoľko dokumentárnych filmov a divadelných hier.

Po prenasledovaní zo strany režimu prezidenta Alexandra Lukašenka odišla v roku 2000 z Bieloruska a následne žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2011 sa však vrátila do Minsku.

Na čele Švédskej kráľovskej akadémie stojí po prvý raz v jej histórii žena

Iba málokedy sa vydavatelia i literárni kritici zhodli v uplynulých rokoch tak jednoznačne na favoritovi pred udeľovaním Nobelovej ceny za literatúru, ako je tomu v roku 2015. Alexijevičová sa medzi horúcimi adeptmi na prestížne ocenenie objavovala prakticky bez prestávky už niekoľko rokov. Predvlani získala pôvodným povolaním žurnalistka, ktorá vo svojich prácach popisuje život krajanov, ale aj každodenné problémy Rusov či Ukrajincov, Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu.

Alexijevičová patrila medzi horúcich favoritov už v roku 2013, keď sa laureátkou Nobelovej ceny za literatúru stala Alice Munrooová z Kanady, o rok neskôr pred triumfom Patricka Modiana z Francúzska tomu nebolo inak. Na čele Švédskej kráľovskej akadémie, ktorá ocenenie udeľuje, stojí po prvý raz v jej histórii žena – Sara Daniusová (53). Práve jej sa vo štvrtok ako prvej žene dostalo pocty oznámiť meno laureáta svetoznámej literárnej ceny.

Stávkové kancelárie v tomto roku priveľa neriskovali a v popredí favoritov boli podľa ich kurzov za Alexijevičovou mená známe aj z uplynulých rokov – Haruki Murakami (66) z Japonska, známy z prekladov viacerých diel do slovenského a českého jazyka i čitateľom na Slovensku, žijúca legenda súčasnej americkej literatúry Philip Roth (82), ale aj Ngugi Wa Thiong’o (77) z Kene.

Na čierny kontinent putovala Nobelova cena za literatúru naposledy pred 12 rokmi

Mnohí napriek favoritke z Bieloruska nevylučovali po vlaňajšom triumfe Európana ani úspech pre ktoréhosi z reprezentantov iných kultúr či už spomínaného Japonca alebo Keňana. Na čierny kontinent putovala Nobelova cena za literatúru vďaka Johnovi M. Coettzeemu naposledy pred 12 rokmi.

Porota v Štokholme podobné aspekty odmieta a navyše nezriedka zámerne vypúšťa na verejnosť falošné úvahy. Postavenie medzi favoritmi, ako ukazujú i skúsenosti z ostatného desaťročia, môže a nemusí znamenať reálne šance na ocenenie, čo platí i naopak. Ani predvlaňajšia laureátka Alice Munroová z Kanady nepatrila v predvečer zverejnenia mena nositeľa ceny medzi absolútnych favoritov, čo v rokoch 2007, 2009 a 2010 platilo i napríklad o britskej autorke Doris Lessingovej, nemecky píšucej rodáčke z Rumunska Herte Müllerovej alebo peruánskom spisovateľovi Mariovi Vargasovi Llosovi. Naopak, rok 2006 priniesol triumf jasného favorita – tureckého autora Orhana Pamuka a podobné postavenie mal i vlaňajší víťaz Patrick Modiano.

Ocenenie je dotované sumou ôsmich miliónov švédskych korún (v prepočte takmer 860.000 eur). Nobelovu cenu za literatúru udeľuje Švédska akadémia od roku 1901, v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943 ju však nevyhlasovali. Zatiaľ ju udelili celkovo 112 autorom, z toho štrnástim ženám, avšak Boris Pasternak a Jean-Paul Sartre túto poctu odmietli – Pasternakovi to ‘odporučil’ vtedajší Sovietsky zväz a Sartre žiadne oficiálne ceny neprijímal.

Štyri razy sa stalo, že sa o ocenenie delili dvaja autori, no nik ju zatiaľ nedostal dvakrát. Najmladším laureátom bol Rudyard Kipling, ktorý si Nobelovu cenu prevzal ako 42-ročný, a najstaršia bola v tom čase 88-ročná Doris Lessing. Nobelovu cenu za literatúru zväčša udeľujú za celoživotné dielo, no deväťkrát sa stalo, že ju autor dostal za konkrétnu knihu. Napríklad Ernest Hemingway si ju odniesol za Starca a more (1952), John Galsworthy za Ságu rodu Forsytovcov (1906 – 1921) či Thomas Mann za titul Buddenbrookovci (1901).

Informácie pochádzajú z webstránky www.nobelprize.org a archívu agentúry SITA.

Odporúčané články

Bojovníci proti parazitom získali Nobelovu cenu Video: Mladý Mexičan narušil odovzdávanie Nobelových cien

Témy

Diskusia

SUPER Otázka: ako ju chudinku ten Lukasenko prenasledoval? Zdanil jej granty z americkej ambasády? Otázka: v roku 2011 keď sa vrátila do Minska ju už neprenasledovali? Otázka: z čoho žila slečinka v Paríži, goteburgu, Berlíne? Su to dosť drahé destinácie .Platili... R2D2 Diskusný príspevok k predchádzajúcemu článku o novej knihe Kristíny Farkašovej. (Už sa nesmú vyslovovať názory nielen čo sa týka Ukrajiny, migrantov a cigánov, ale najnovšie aj nedotknuteľných a povinne adorovaných slovenských mediálnych celebrít.) Takže. Toto je tá dnešná "kultúrna politika".... Salman Rushdie Co ajatolah Lukasenko vyhlasil fatvu ? Zase Ďalšia americká štetka? toto JE zaujímavé Doba z druhé ruky ... Konec komunistického režimu a následující rozpad sovětského impéria přinesl jeho občanům po počátečních nadějích zklamání, frustraci a dezorientaci. Text je mozaikou desítek skutečných hlasů, které Alexijevičová zaznamenala na magnetofon při rozhovorech s nejrůznějšími lidmi. Vyprávějí...
Zobraziť celú diskusiu

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Knihy

Ankety

Opäť sa začalo hovoriť o Mečiarových amnestiách, mali by ich podľa vás zrušiť?

Aktuálne témy

Byvanie je hra

najAPPKY.sk

DRAN.sk

Autolike.sk

Podnikam.sk

Dámskajazda

Mňamky-recepty

NAJKY.sk

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...