Pripravovaná novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorou sa bude čoskoro zaoberať parlament, prinesie množstvo nových povinností podnikateľom a ďalšie nezmyselné až likvidačné pokuty – to tvrdí podpredsedníčka strany Šanca a poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová.
Prečo považujete návrh novely za nešťastný?
Novela zákona rozširuje skupinu takzvaných povinných osôb, teda špecifických právnických osôb ktorých sa bude zákon týkať a zároveň upravuje hranicu hotovostných operácií pre podnikateľov. Zároveň im udáva nové povinnosti, ktoré im spôsobia časové i finančné náklady. Predkladatelia novely zaťažujú podnikateľské prostredie, pritom napríklad verejne známe podvody s DPH ostávajú nevyšetrené.
Aký je rozdiel medzi pôvodným a navrhovaným stavom?
Platné znenie zákona sa vzťahuje na povinné osoby, ktorými sú napríklad banky, poisťovne, účtovníci, audítori a všetci podnikatelia, ktorí vykonávajú organizačné a ekonomické poradenstvo, na niektoré služby advokátov a notárov, ktoré sa týkajú prevodu nehnuteľností alebo založenia a činnosti obchodných spoločností, rovnako ako aj o každého podnikateľa pokiaľ vykonáva hotovostnú transakciu vo výške minimálne 15 tisíc eur. Novela navrhuje znížiť hranicu pre hotovostnú transakciu medzi podnikateľmi na 10 000 eur, pričom nemusí ísť o jednorazovú platbu, ale napočítavajú sa opakované platby.
V čom je teda v rámci návrhu z pohľadu podnikateľa najväčší problém oproti aktuálnemu stavu?
Rozšíri sa tak počet firiem, ktorým pribudnú povinnosti dané týmto zákonom. Takzvané povinné osoby budú musieť vo vzťahu k svojim klientom vykonať niekoľko úkonov, ktoré majú za cieľ odhaliť prípadnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Napríklad overenie jeho totožnosti, a to nielen podľa údajov na doklade totožnosti, ale aj nad jeho rámec. Musia zistiť pohlavie klienta, mailový kontakt, telefónne číslo, údaje o zamestnaní alebo zamestnávateľovi, či zistiť vlastnícku alebo riadiacu štruktúru klienta – právnickej osoby.
Výška pokuty za nesplnenie povinnosti tiež nie je zanedbateľná…
Presne tak. Podľa návrhu novely zákona by mali povinné osoby tieto zistené informácie archivovať v listinnej podobe a priebežne tieto informácie aktualizovať. A to po dobu trvania obchodného vzťahu a počas nasledujúcich piatich rokov. To znamená, že sa v dobe digitalizácie znovu vraciame k zakladaniu spisov o jednotlivých osobách. Navyše pribudne povinnosť mať osvedčené podpisy v prípadoch, ak klient nekoná vo vlastnom mene. Pritom predkladateľ zákona navrhuje rozšíriť okruh správnych deliktov a výška pokuty sa zvyšuje z 331 939 eur až na 5 miliónov eur.
Viete si predstaviť jednoduchšie riešenie ako zabrániť praniu špinavých peňazí na Slovensku?
Administratíva, byrokracia a pokuty určite nie sú riešením. Najväčšie podvody predstavujú podvody na dani z pridanej hodnoty takže tu by bolo riešením zaviesť prenos daňovej povinnosti alebo tzv.samozdenie na čo najširšie spektrum tovarov a služieb čím by sme sa vyhli hotovostným transakciám s DPH. Pri prevode spoločnosti potrebujete súhlas správcu dane, kdežto pri zlúčení nie a tak sa stáva, že biele kone na seba prepíšu množstvo firiem, ktoré dlžia daňovým úradom a iným veriteľom a nikdy svoje záväzky nezaplatia. No a v neposlednom rade vymožiteľnosť práva a rýchlosť konania súdov sú veci bez zlepšenia ktorých nevieme riešiť daňovú kriminalitu.