Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Uvádza to v tlačovej správe hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, ktorá dodala, že tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017 a následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku.
Poplatky podporia rozvoj miest a obcí
Podľa údajov Datacentra od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60-tisíc eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich.
„Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 percent z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ spresnil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Z krajských miest ho stále nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.
Výška príspevku každoročne narastá
Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 milióna eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur. V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 miliónov eur. Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur.
Vyššie územné celky budú regulovať ceny služieb autobusových staníc
Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 percenta), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 percenta) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 percenta).
V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.
Inflácia znižuje využiteľnosť výnosu z príspevkov
„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR.
Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu.
NKÚ si posvieti na projekty financované z plánu obnovy, preveria aj problematické ministerstvo zdravotníctva
Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve.
Odstraňovali nedostatky
Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci.
Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly.
Ministerstvo uvoľnilo samosprávam vyše dve miliardy eur, využiť ich môžu na modernizáciu ciest či škôl
Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Podľa NKÚ zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel a je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí.