Vedci vytvorili nový matematický model, mohol by zlepšiť predpovede zemetrasení

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
seizmograf, zemetrasenie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Vedci v škótskom Edinburghu vytvorili nový matematický model, ktorý by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Odborníci z Lyell Centre pri Britskej geologickej službe a Heriot-Watt University, ktorí spolupracovali s kolegami z univerzít v Liverpoole a Utrechte, sa pri výskume usilovali predpovedať silu minerálov známych ako fylosilikáty, ktoré sa nachádzajú v centre zlomov zemskej kôry, kde sa tvoria zemetrasenia.

Tieto minerály majú podobu doštičiek, a keď sa proti sebe pod tlakom kĺžu, vznikajú otrasy. Zemetrasenia začínajú mikroskopicky malými pohybmi, ktoré môžu vyústiť do uvoľnenia obrovskej sily.

Vedcom pomáhajú matematické modely

Správanie fylosilikátov sa dá skúmať v laboratóriách, no vytvorenie podmienok, aké sú hlboko pod povrchom Zeme, je náročné. Vtedy si vedci pomáhajú matematickými modelmi, ktoré im umožňuje predpovedať ich treciu silu, ktorá je kľúčovým faktorom pri zemetraseniach, tak, ako sa to sa to nedá v laboratórnych podmienkach.

„Analyzovali sme umelé zlomové zóny v mikroskopickom meradle, aby sme identifikovali procesy, ktoré sa stali, ako štiepenie dosiek fylosilikátových minerálov. Na základe toho sme sformulovali množinu rovníc, aby sme predpovedali, ako sa fylosilikáty menia so zmenou podmienok, ako je vlhkosť alebo rýchlosť pohybu zlomu,“ vysvetlila vedkyňa Sabine den Hartog.

Zjednodušenie simulácie pohybov zlomov

Výsledok je rovnica, ktorá by mala tvorcom modelov zjednodušiť simuláciu pohybov zlomov vrátane tých pri zemetraseniach. Vedci, ktorí o svojom matematickom modeli píšu v štúdii v Journal of Geophysical Research: Solid Earth, vďaka výpočtom zistili, že fylosilikáty nie sú jediné horniny, ktoré zohrávajú rolu pri zemetraseniach.

„Náš model predpovedá, že pohyb v zlomových zónach bohatých na fylosilikáty je náročnejší, keď sa zrýchľuje,“ uviedla den Hartog s tým, že v niektorých prípadoch fylosilikáty dokážu zemetraseniam zabrániť.

„Nevedeli sme vysvetliť vzťah medzi silou, ktorá drží zlom pohromade a silou, potrebnou na jeho pohyb,“ dodala. Preto bude na zlepšenie modelu potrebný ďalší výskum.

Projekt finančne podporil program pre výskum a inováciu Horizont 2020.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie Európska únia