Nvotová o zákaze vycestovať: Neštve ma, že nemôžem podnikať, ale že sa vraciame pred november ´89

Dorota Nvotová
Dorota Nvotová Foto: www.facebook.com

Slovenská vláda k najnovším opatreniam, ktoré majú pomôcť zastaviť šírenie koronavírusu pridala aj zákaz cestovania do zahraničia za účelom dovolenky.

Podľa niektorých je na takéto rozhodnutie už neskoro, iní ho zase považujú za nie práve najlepšie a riešenie situácie spojenej s cestovaním vidia niekde inde.

K druhej skupine patrí aj slovenská hudobníčka a speváčka Dorota Nvotová, ktorá poskytla rozhovor pre Webnoviny.sk z ďalekých Maldív, kde podniká práve v cestovnom ruchu.

Ako sa dotkla pandémia vašej cestovnej kancelárie?

Pandémiu by som rozdelila na tri časti. Od marca do decembra, kedy sme vlastne len hibernovali a nemohli sme robiť nič. Potom od januára do marca, kedy sa roztrhlo vrece s dovolenkármi na Maldivy, mali sme naozaj rekordné množstvo zákazníkov. Od konca decembra okolo stovky a nikto sa nenakazil. Tretia fáza sa nám začala včera so zákazom dovolenkovania.

Dá sa z vedenia cestovky vyžiť?

Po osemmesačnej pauze sa nám podarilo vyhrabať bližšie k nule. Ešte sme sa k nej nedostali, ale sme k nej bližšie. Ak by dovolenkovanie teraz nezatvorili, tak by sa dalo vyžiť, nie zbohatnúť. Ja tu bývam v dedine, kde platím 200 dolárov nájom za dom, žijem veľmi jednoduchým spôsobom, periem v rukách, chodím s miestnymi ženami po vodu. Teraz však neviem, čo príde.

Vzhľadom na to, že veľa klientov si začalo po tom, ako sa dopočuli, čo sa deje u nás, predlžovať termíny na dva i tri mesiace, tu budem mať dosť práce. Mám sa tu o koho starať, takže tu zostanem pokiaľ budem môcť.

Je prirodzené, že ľudia utekajú z krajiny, kde im hrozí nebezpečenstvo.

Ako k turistom pristupujú miestni ľudia? Neboja sa, že sa od nich nakazia covidom?

Táto krajina nás víta. Nie je to tak, že my im sem prinesieme koronu a zneužívame ich systém. Napriek tomu, že turizmus je už od Vianoc úplne v rozpuku a ubytovacie kapacity na maxime, zdravotnícky systém nekolabuje, a miestni sú radi, že sme tu a že majú z čoho žiť.

Prichádzajú sem len otestovaní turisti a pred odchodom naspäť tiež každého človeka otestujú. Krajina pozostáva z 1 200 ostrovčekov, čiže je to prirodzene karanténna oblasť. Miestni ľudia majú problém uveriť, že nejaká korona existuje. Keď sa objavili nejaké prípady, tak až po otestovaní, lebo nikto nemal príznaky. Ja tu skôr robím osvetu a hovorím im, že korona naozaj existuje a nemali by sme situáciu podceňovať.

Čiže koronavírus neochromil Maldivy?

Za ten čas, čo sme tu, tak viem o dvoch prípadoch na ostrove. Ale obaja zostali v karanténe v hoteli bez príznakov. Všetci naši klienti majú poistenie, keby si náhodou vyžadovali hospitalizáciu. Každý z ostrovov, na ktorých operujem, má svoju malú nemocnicu, kde je všeobecný lekár a majú aj kyslík. Samozrejme, ak by bol prípad vážny, prevezú pacienta do hlavného mesta.

Ako ste prijali zákaz vlády cestovať za účelom rekreácie?

Na vládnom zákaze ma neštve ani tak to, že teraz ja nebudem môcť podnikať, ale že sa vraciame pred november ´89 a sme väzňami vo vlastnej krajine. Viete, pandémia je ako vojnová situácii, a je prirodzené, že ľudia utekajú z krajiny, kde im hrozí nebezpečenstvo. To platí aj pre väčšinu z nás, my tu nie sme dovolenkári, ale utečenci.

Veľa ľudí sem príde aj so svojimi rodinami ako keby do exilu, do bezpečia. Na ostrovy, kde nie je korona. A myslím si, že je to normálne, že ten, kto na to má, zoberie rodinu do bezpečia. Po novom zákaze je rodinám znemožnené utiecť do bezpečia. Je znemožnené byť dočasnými utečencami v krajine ktorá ich víta. A toto je na tom zákaze cestovania to najabsurdnejšie. Sme uväznení vo vlastnej krajine, v ktorej sme ohrození.

Aký to bude mať dopad na cestovný ruch?

Tento zákaz je rana pre cestovný ruch, ale hlavne pre hocijakého slobodne zmýšľajúceho človeka. Je to porušenie základných slobôd. Rovnako, ako zákaz cestovania medzi okresmi. Prečo by človek nemohol ísť svojím autom na chalupu do lesa, kde nikoho nenakazí? Celý tento zákaz pohybu je postavený na hlavu a vidíme, že aj tak nefunguje.

Nemyslíte si, že koronavírus a jeho mutácie môžu priniesť na Slovensko práve cestovatelia?

Základom je správať sa zodpovedne a dodržiavať všetky nariadenia. Potom nikto neprinesie nikam nič. Testovať sa a na dva týždne sa schovať niekam do karantény a vydržať to. Nakaziť sa môžete aj v električke. Takisto karanténu nemusí vydržať napríklad murár ako cestovateľ.

To nie je o cestovaní, ale o zodpovednosti jedincov. Chcela by som vidieť všetkých tých, ktorí kritizujú cestovanie, ako oni sami dodržiavajú všetky nariadenia. Každý ich obchádza tak, ako vie. Ale ak natrafí na skupinu, do ktorej nemôže napríklad z finančných dôvodov patriť, tak si na nej poriadne zgustne.

Ak zákaz cestovania nie je riešenie, čo by ste navrhovali?

Policajné sily by namiesto kontrolovania účelu cestovania mali kontrolovať, či ľudia dodržiavajú karanténu. Tam by mal štát sústrediť pozornosť. Nech nám pokojne dajú elektrické náramky, ale riešenie je, aby ľudia dodržiavali po príchode karanténu.

Veď si napríklad predstavme človeka, ktorý má všetko na háku a chce ísť na dovolenku a karanténu by nedodržiaval. Týmto zákazom si nájde cestičku ako tam ísť, vypýta si v práci hocijaký papier a je to. Naopak, ten čo chcel ísť poctivo po návrate zo zahraničia do karantény, sa teraz bude báť prihlásiť do toho systému po návrate a do karantény nepôjde. Čiže dosiahneme presný opak ako sme chceli. Cesta nie je zákaz, ale zodpovednosť.

Najväčšou chybou je náš národ, ktorý je tak strašne závistlivý.

Mnohí ľudia vám vyčítajú, že Slovákov v tejto náročnej dobe provokujete plážovými fotkami, že nemajú na chleba a niekto si cestuje… Čo by ste im odkázali?

Čo sme v socializme? Keď nemáte na Ferrari, tak budete nadávať všetkým, ktorí ho majú? Naši klienti sem nechodia za luxusom. Žijeme tu v jednoduchých dedinských trojhviezdičkových penziónoch, ktoré stoja ako apartmány v Chorvátsku.

Nie sme ako iné cestovky, ktoré vodia ľudí do luxusných rezortov za desaťtisíce eur. Naši klienti sem chodia po ročnej izolácii, zložiť na chvíľu rúško, nadýchnuť sa, zaplávať si, aby sa nezbláznili a samozrejme, nenakazili.

Akú najväčšiu chybu podľa vás vláda robí v boji s pandémiou?

Najväčšou chybou je náš národ, ktorý je tak strašne závistlivý. Ľahko sa nechá nakŕmiť populistickými rečami a potom aj vláda robí populistické rozhodnutia, ktoré od nej národ vyžaduje. Vláda to urobila pre tých 50 percent ľudí, ktorí si povedali, že keď oni nemôžu ísť k babke, tak prečo by niekto mohol ísť na Zanzibar alebo Maldivy.

Vláda urobila len to, čo ľudia pýtali. Nemôžeme vinu zvaliť len na vládu. Som naštvaná na ľudí, ktorí sa riadia pravidlom, že keď niekto môže a ja nie, tak to znemožním aj tomu, kto môže. Keby sa všetci ľudia správali zodpovedne predtým, ako došlo k tejto katastrofe, nemuseli by sme sa o tom baviť. Opatrenia boli, ľudia ich nedodržiavali a teraz ukazujú prstom na tých, ktorí cestujú.

Na jeseň vás kritizovali, že „najprv vyplakávate a rozpredávate majetok a potom idete na dovolenku“. Kde je pravda?

Predala som klavír, auto aj dom. Nevyplakávala som, ale predala som to, čo som mala nazvyš. Nie je to logické? Bývala som už v byte, dom som prenajímala, autá som mala spolu s trabantom dve a klavíry zase tri, tak som dala preč všetko, čo bolo navyše.

A druhá vec je, že ja tu nie som na dovolenke, ale v práci, ako hocijaký obchodný cestujúci, ktorý ide do Berlína. Pochybujem, že ma niekto videl na plážovom lehátku s knižkou. Také som tu ešte nerobila. Normálne makám a starám sa o syna.

Ako pokračujú prípravy nového albumu?

Nový album je pozastavený. Ja som odišla, lebo aj chalani z kapely sa báli ísť v tejto situácii do štúdia. Rozhodli sme sa, že budeme pokračovať, keď bude lepšie. Čiže z marcového termínu sa to posunulo na jesenný. Zohnala som si tu klavír z druhej ruky, takže keď mám niekedy desať minút času, tak si zahrám. Aspoň dokomponujem všetko, čo mi chýbalo.

Neplánujete pre fanúšikov usporiadať sólový online koncert?

Online vystúpenia ma moc nebavia. Bez publika to nie je ono a majú väčšinou aj zlý zvuk. Radšej si počkám na normálne koncerty a dovtedy môžem zahrať ľuďom aj tu.

Čo hovoríte na prístup štátu ku kultúre?

Ja som po prvý raz neprepadla cez sito a dostala som od FPÚ aký-taký príspevok, ktorý síce nepokryje ani celé náklady na štúdio, ale aj tak to oceňujem. Škoda, že do plánu obnovy sa kultúra nedostala, hovorí to o našej krajine a jej prioritách veľmi veľa.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dorota Nvotová
Firmy a inštitúcie Fond na podporu umenia