O RTVS počuť najviac pri koncesiách a kauzách. Čo jej chýba, aby bola silným verejnoprávnym médiom?

RTVS
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Slovenská verejnoprávna televízia sa tento rok viackrát stala terčom kritiky. Pred voľbami za to, že nedostatočne informovala o súkromných telefonátoch v tom čase ešte predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) s dnes už viacnásobne odsúdenou Alenou Zsuzsovou.

Počas prvej vlny pandémie jej zase niektorí vyčítali, že ako verejnoprávna televízia neprináša dostatok špeciálnych spravodajských relácií o mimoriadnej situácii v krajine. Za príklad jej dávali komerčné televízie.

Do pozornosti sa dostala aj v októbri v súvislosti s neodvysielanou reportážou o plagiátorstve viacerých odborníkov, medzi nimi aj exministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej.

Autorka reportáže Lýdia Kokavcová obvinila vedenie RTVS z cenzúry. To tvrdilo, že sa chcelo vyhnúť súdnym sporom pre neobjektívne a nekorektné spracovanie témy.

Finančne naviazaná na štát

Verejnoprávne médium sa už roky borí s nálepkou, že slúži tej vláde, ktorá je aktuálne pri moci. Jeho financovanie je totiž naviazané na štátny rozpočet. Peniaze od štátu sú pre Rozhlas a televíziu Slovenska ešte dôležitejšie, odkedy predošlá vláda zrušila koncesionárske príspevky pre seniorov.

Ako hovorí bývalý šéf RTVS aj súkromnej televízie Markíza Václav Mika, ich zrušenie musí nahrádzať štátny rozpočet, čo je „úplne nezdravé“. „Štátny rozpočet by nemal zalepiť niečo, čo niekto zruší z čisto populistického opatrenia,“ dodal pre Webnoviny.sk.

Koncesie na Slovensku sú podľa Miku jedny z najnižších v Európe. Mesačne ide o sumu 4,64 eura, ktorá sa nemenila od roku 2003.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v septembri na rokovaní Rady RTVS povedal, že pracovná skupina pre finančnú stabilizáciu RTVS, ktorú zriadilo ministerstvo kultúry, ju navrhla zvýšiť na 8,50 eur.

Jej člen a predseda parlamentného výboru pre kultúru a média Kristián Čekovský (OĽaNO) to vtedy poprel s tým, že o žiadnej konkrétnej sume nevie.

Koncesie sa aj pre pandémiu zvyšovať nebudú

Súčasná vláda má v programe cieľ nastaviť model financovania tak, aby zabezpečila nezávislosť verejnoprávneho média. Zatiaľ nie je jasné, ako bude vyzerať, no koncesie sa aj pre koronakrízu zvyšovať nebudú.

Z koncesionárskych poplatkov sú financované štyri terestriálne a päť digitálnych rozhlasových staníc, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, vydavateľstvo a tri televízne okruhy. Na problém financovania dlhodobo upozorňuje aj vedenie RTVS.

Jaroslav Rezník
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Foto: SITA/Branislav Bibel

Rozpočet RTVS, zahŕňajúci televízne aj rozhlasové služby, je nižší ako samostatný rozpočet Českého rozhlasu,“ porovnala hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.

RTVS potrebuje ročne približne 130 miliónov eur.

Chystajú novelu zákona

Problém verejnoprávneho média však nie je len nedostatok zdrojov. Čekovský upozornil aj na hospodárne využívanie financií a následnú kontrolu procesov pri výrobe vlastných programov.

„Ľudia musia vidieť, ako sa ich peniaze využívajú. Doposiaľ totiž veľkú časť programov vyrábali najväčší producenti bez toho, aby o zákazku museli nejako súťažiť,“ povedal Webnovinám.

Ako dodal, v súčasnosti dokončujú novelu zákona, podľa ktorej bude televízia musieť robiť „výberový proces“ námetov aj producentov.

Konkurencia voči komerčným staniciam

Otázka financovania je priamo naviazaná na tvorbu programu, ktorý mnohí často porovnávajú s komerčnými stanicami. Mika považuje RTVS v súčasnej forme za ich reálnu konkurenciu. Otázne však podľa neho je, či sa jej to podarí udržať.

Ako veľkú konkurenčnú nevýhodu RTVS vidí stratu športových práv, ktoré získavajú iné televízie.

„Rozumiem, že RTVS nie je moc sebavedomá v získavaní športových práv, lebo tie sa predávajú na niekoľko rokov dopredu. Ak nie je vyriešené financovanie, tak sa len ťažko môžete správať strategicky a ekonomicky,“ uviedol.

Podľa Čekovského sa RTVS môže stať lídrom v slovenskom mediálnom prostredí. Ako príklad uviedol úspešné programy Zem spieva, Milujem Slovensko alebo Čo ja viem, ktoré na rozdiel od mnohých programov z komerčných staníc „nepodliezajú hranice vkusu“.

Dôvera a moderný prístup

Ľudia ale podľa poslanca OĽaNO hlavne potrebujú médium, ktorému budú môcť dlhodobo veriť.

„V časoch, kedy súkromné médiá skupujú oligarchovia a ľudia prepojení s politikou, potrebujeme do budúcna médium, ktoré patrí nám všetkým a bude poskytovať neskreslené, politicky a finančne nezávislé informácie,“ vyjadril sa.

NR SR: Ustanovujúca schôdza
Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO). Foto: archívne, SITA/Alexandra Čunderlíková.

Podľa prieskumu spoločnosti Median SK zameraného na spravodajstvo v slovenských televíziách mala podľa respondentov (22,7 percenta) najobjektívnejšie televízne spravodajstvo RTVS. Prieskum sa uskutočnil od júla do septembra 2020 a začiatkom decembra o ňom informoval telerozhlas.

Čekovský poukazuje aj na nedostatky RTVS pri dôležitých spoločensko-politických okamihoch, akými sú napríklad voľby alebo pandémia. Verejnoprávne médium by malo podľa neho pripravovať mimoriadne relácie moderným spôsobom.

„Tu však vidíme, ako súčasnému manažmentu neustále uteká vlak a v tejto úlohe ich predbieha komerčná televízia Markíza,“ povedal Čekovský.

Kvalitný program

Aj podľa mediálnej expertky a producentky Zuzany Mistríkovej by sa RTVS mala zamerať na vytváranie kvalitného programu. „Síce nepredbehne komerčné trháky súkromných televízií, ale prinesie stabilného a verného diváka,“ uviedla a vyzdvihla formáty ako Zem spieva či seriál Hniezdo.

Samotná RTVS objasnila, že jej poslanie je už zo zákona odlišné, ako v prípade komerčných staníc. Jej cieľom nie je zisk, ale tvorba hodnotných programov.

Jednou zo súčasných priorít RTVS je prilákať k programu mladších ľudí, čo sa darí novým formátom, ako sú Pumpa a Boris & Brambor. Podľa vedenia televízie sa tešia obľube divákov aj v online priestore.

V pláne majú vytvoriť mládežnícky seriál o problémoch, ktoré medzi sebou mladí ľudia riešia. Tiež detskú vedomostnú súťaž, ako aj pásmo skoro denného seriálu, kde by dostal priestor 26-minútový formát. Chcú sa zamerať aj na obnovenie hranej tvorby aj cez mladšiu generáciu tvorcov.

Voľba generálneho riaditeľa

Obsahu verejnoprávneho média by mohlo podľa odborníkov prospieť aj jej odpolitizovanie. Vláda už avizovala, že má v pláne navrhnúť nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa, ktorý by mal byť čo najviac apolitický.

V minulosti ho volila Rada RTVS, ktorú volí parlament. „Nemyslím si, že sa to osvedčilo a úprimne – bál by som sa, koho by zvolila Rada RTVS v jej dnešnej podobe,“ vyjadril sa Čekovský.

Ďalším modelom je Rada voliteľov zložená z kultúrnych a spoločenských autorít. K tejto možnosti sa prikláňa aj Mika.

Kto bude niesť zodpovednosť

Čekovský však upozorňuje na fakt, že po zvolení generálneho riaditeľa by Rada zanikla a stratila by tak zodpovednosť. „To, že v konečnom dôsledku volí riaditeľa parlament, znamená, že občania presne vedia, kto je za stav v inštitúcii zodpovedný,“ objasnil.

Niekdajší zamestnanec RTVS už má predstavu, ako by mala voľba vyzerať. „Diskutujem o tom ešte s odborníkmi a verím, že výsledok bude výrazné zlepšenie súčasného procesu voľby,“ povedal Čekovský bez ďalších detailov.

Mistríková zdôrazňuje, že transparentný a profesionálny výber generálneho riaditeľa zásadne zvyšuje pravdepodobnosť dobrého výberu.

RTVS v stanovisku uviedla, že „jej neprináleží vyjadrovať sa k voľbe generálneho riaditeľa“.

Michal Hajtol z oddelenia komunikácie a protokolu Ministerstva kultúry SR pre Webnoviny.sk uviedol, že sa aktívne venujú modelu financovania i voľbe generálneho riaditeľa, a to prostredníctvom spomínanej osobitej pracovnej skupiny.

Viaceré rokovania sa už uskutočnili, no prioritu má v súčasnosti pomoc kultúre, ktorú zasiahla pandémia.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu, ministerstvo momentálne pracuje najmä na pomoci pre ľudí v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Stretnutia osobitnej skupiny k RTVS však pokračujú,“ dodal Hajtol.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrea PivarčiováKristián ČekovskýMichal HajtolVáclav Mika
Firmy a inštitúcie MK Ministerstvo kultúry SRRTVS Rozhlas a televízia SlovenskaSymfonický orchester Slovenského rozhlasuVýbor NR SR pre kultúru a médiá